BRATISLAVA - Slovenská republika je proti ponechaniu kontrol na vnútorných hraniciach štátov EÚ aj tam, kde nie je migračný tlak. Na pôde Výboru NR SR pre európske záležitosti to dnes vyhlásil štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant Smeru-SD), ktorý predstavil postoj premiéra Roberta Fica (Smer-SD) pred zasadnutím Európskej rady (19.-20.10.) v Bruseli.
"Viacerým krajinám bolo umožnené zaviesť dočasné kontroly na hraniciach. Pred dvoma rokmi sa však prijal dokument Späť k Schengenu, ale viaceré štáty požadujú, aby sa zreformoval celý schengenský systém a aby sa tieto dočasné kontroly mohli predlžovať až na tri roky. My rozumieme bezpečnostným dôvodom, ale na druhej strane hovoríme, že ak ľudia v EÚ niečomu rozumejú, sú to spoločná mena a cestovanie bez hraníc," povedal Korčok. Slovenská strana preto bude v Bruseli tlačiť, aby sa Únia vrátila k funkčnému Schengenu. "Tam, kde migračný tlak nie je, nevidíme dôvod na kontroly na hraniciach," povedal štátny tajomník.
Lídri majú otázku migrácie riešiť najmä z hľadiska, ako sa EÚ doteraz s týmto problémom vyrovnala a aké opatrenia urobila, aby dostala pod kontrolu nelegálne toky migrácie. "Ide najmä o dôsledné zabezpečenie vonkajšej hranice a tlak na krajiny pôvodu, aby spolupracovali pri návratoch migrantov," povedal Korčok s tým, že povinné kvóty na prerozdelenie utečencov témou summitu nebudú.
Štátny tajomník pripomenul aj kandidatúru Slovenska o sídlo Európskej liekovej agentúry (EMA). Celkovo sa o ňu uchádza 19 krajín. "Máme silné tromfy v rukách, ale rozhodnutie bude politické napriek nášmu úsiliu, aby dostali prednosť krajiny, ktoré nehostia žiadnu európsku inštitúciu," povedal Korčok. Samotné hlasovanie prebehne v novembri. Do druhého kola postúpia tri krajiny s najvyšším počtom hlasov. "SR intenzívne lobuje, usilujeme sa získať podporu čo najväčšieho počtu štátov. Intenzívne sa v tom angažuje aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD)," dodal.
Ficovu cestu do Bruselu dnes schválila aj vláda. Témami zasadnutia Európskej rady budú migrácia, obrana, vonkajšie vzťahy a digitalizácia. Lídri Európskej únie zároveň zhodnotia aktuálny stav rokovaní o brexite.
V oblasti migrácie budú nosnými témami zhodnotenie opatrení, prijatých s cieľom kontrolovať nelegálne migračné toky na všetkých trasách, opatrenia potrebné na podporu členských štátov v prvej línii, spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu, ako aj pokrok v oblasti reformy spoločného európskeho azylového systému.
Lídri vyhodnotia kroky vedúce k vytvoreniu jednotného digitálneho trhu a pri riešení výziev digitalizácie, pričom budú vychádzať z rokovaní na digitálnom summite 29. septembra 2017. Hlavy štátov a predsedovia vlád budú pokračovať v rozhovoroch o stálej štruktúrovanej spolupráci (PESCO) v oblasti obrany, ktorá bola predmetom rokovaní na júnovom zasadnutí Európskej rady. Diskutované budú tiež aktuálne otázky zahraničnej politiky vrátane vzťahov s Tureckom. Európska rada v zložení 27 členských štátov EÚ preskúma aj najnovší vývoj rokovaní v nadväznosti na oznámenie Spojeného kráľovstva o úmysle vystúpiť z EÚ.
