Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií by sa mal v stredu opäť zaoberať prezidentom Kiskom

Rozhodli o tom členovia výboru na mimoriadnom zasadnutí koncom septembra, o ktoré žiadali koaliční poslanci, keď odobrili konanie voči Kiskovi, od ktorého chcú počuť vysvetlenie. "Od prezidenta žiadame odpoveď na otázku, či existuje pohľadávka medzi ním a spoločnosťou. Ak áno, pýtame sa na detaily tejto pohľadávky,“ povedal po mimoriadnom zasadnutí výboru jeho predseda Martin Poliačik (SaS). Dodal, že Kiska by ústavný zákon o konflikte záujmov porušil za predpokladu, že pohľadávka existovala v čase, keď bol verejným funkcionárom a nebola uvedená v majetkovom priznaní. „Keď sa stanete verejným funkcionárom a nejaká firma vám dlhuje dva milióny, tak je dobré, aby to verejnosť vedela. Ak by takéto niečo existovalo a nebolo uvedené v majetkovom priznaní, tak je to porušenie ústavného zákona,“ dodal Poliačik. Výbor podľa prijatého uznesenia požaduje od Kisku aj poskytnutie účtovných a daňových dokladov KTAG, s.r.o. za roky 2013 a 2014, faktúry vystavené KTAG voči Andrejovi Kiskovi, bankové doklady, zmluvy o pôžičke.

Podnet proti Kiskovi podala neparlamentná strana Nový parlament, ktorej predsedom je neúspešný prezidentský kandidát z posledných volieb Jozef Behýl. Ako povedal v septembri pre agentúru SITA, podnet strana podala na Andreja Kisku ako prezidenta Slovenskej republiky pre dôvodné podozrenie z porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. „Podľa medializovaných informácií spoločnosť KTAG, s.r.o, vynaložila za r. 2013 a 2014 značnú časť finančných prostriedkov patriacich tejto spoločnosti na financovanie prezidentskej kampane Andreja Kisku. Podľa zverejnených informácií si spoločnosť KTAG, s.r.o. takýmto spôsobom neoprávnene znížila daňový základ o viac ako 136-tisíc eur. Preto existuje dôvodné podozrenie, že počas funkčného obdobia verejného funkcionára Andreja Kisku tieto pohľadávky boli spoločnosťou odpustené alebo inak zanikli, čo možno považovať za prijatie daru alebo inej nenáležitej výhody v prospech verejného funkcionára. Tieto výdavky sú podľa nášho názoru v priamej súvislosti s výkonom verejnej funkcie, keďže boli vynaložené na jeho prezidentskú kampaň,“ upozornil Behýl, ktorý žiada výbor o objasnenie spôsobu financovania prezidentskej kampane Kisku a možného porušenia ústavného zákona.

Podľa poslanca NR SR Ondreja Dostála (SaS) je konanie výboru politicky absurdné a vecne nezmyselné. Podľa neho je absurdné, aby sa výbor zaoberal konaním Kisku z obdobia, keď ešte nebol verejným funkcionárom. Podpredseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií za Smer-SD Juraj Blanár si myslí, že ak existovala pohľadávka medzi KTAG, s.r.o. a Kiskom, mal ju uviesť v majetkovom priznaní. „Ak ju neuviedol, už sa to jeho pôsobenia vo verejnej funkcii týka. Je v záujme nás všetkých, aby takéto podozrenia boli čím skôr vysvetlené a je to najmä v záujme prezidenta, lebo to na neho nevrhá dobré svetlo,“ uviedol Blanár s tým, že ak má Kiska všetky potrebné doklady a predloží, čo výbor žiada, konanie výboru sa môže veľmi rýchlo skončiť.

Podľa poradcu prezidenta pre komunikáciu Romana Krpelana je verejne známe, že prezident je už dlhé roky spolumajiteľom spoločnosti KTAG, s.r.o., do ktorej vložil peniaze už v roku 2005. "Prezident každý rok zverejňuje majetkové priznanie v súlade so zákonom a rovnako aj všetky príjmy. Tak, ako už bolo opakovane zverejnené, prezident Andrej Kiska mal príjmy z verejnej funkcie za rok 2016 vo výške 97 151 eur, paušálne náhrady boli 15 933 eur, ostatné príjmy mal vo výške 257 048 eur," reagoval Krpelan po mimoriadnom výbore s tým, že príjmy pochádzajú z podielov vo firmách, akcií v investičnom fonde a zo zmlúv o pôžičkách tretím stranám.

Spoločnosť, ktorej spolumajiteľom je prezident Kiska, vyšetrovala finančná správa aj polícia. Daňová kontrola ukázala, že KTAG na dani z príjmov zaplatila o 27-tisíc eur menej než mala, spoločnosť po vyšetrovaní chybu priznala, oľutovala, a daň doplatila, čím trestnosť tohto činu zanikla.