BRATISLAVA - Iba pred piatimi rokmi chcel preraziť za Sulíkovu SaS v európskom parlamente. Teraz sa mu to podarilo. Nie však do toho európskeho, ale do nemeckého. Politik so slovenskými koreňmi Pavol Podolay uspel za pravicovo populistickú stranu Alternatívu pre Nemecko a bude nemeckým poslancom. V rozhovore pre Topky hovorí o vzťahoch so Sulíkom, ceste do Nemecka a najnovšom politickom úspechu, o názoroch na utečencov a na kancelárku Angelu Merkelovú.
Ako ste sa dostali na kandidátku SaS do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014?
Na Slovensku som bol známy ako úspešný bloger a vedenie SaS mi ponúklo kandidatúru. Kandidoval som ako nezávislý kandidát, napriek tomu, že mám len nemecké občianstvo. Je to jediná voľba kde je to možné, nakoľko som občanom EÚ.
Ste v kontakte s Richardom Sulíkom?
Áno, sme priatelia.
Sledujete ho v nemeckých televíznych debatách?
Nie len v nemeckých. Vďaka internetu sledujem aj slovenskú politiku.
Čo hovoríte na jeho názory na EÚ, utečencov a islam?
Stotožňujem sa s jeho názormi. Hlavne čo sa týka EÚ, eurovalu, pohľadu na migrantov a islam.
Prečo ste zo Slovenska odišiel do Nemecka?
Ekonomické to určite neboli. Mali sme novo postavený dom v Bratislave, tri autá a dobré zamestnania. Chcel som hlavne urobiť niečo pre budúcnosť našich malých detí, aby vyrastali v jednej demokratickej spoločnosti. Skutočnosť, že sa dožijem rozpadu Sovietskeho zväzu bola len neskutočnou víziou.
Ako ste sa živili pred zvolením do parlamentu?
Pracoval som 28 rokov na Technickej univerzite v Mníchove na Fakulte športu a zdravotníckej vedy.
Angažovali ste sa aj v Merkelovej CSU. Prečo ste odtiaľ odišli?
Angažoval som sa v zahraničnopolitickom výbore bavorskej CSU. Kancelárka Merkelová je šéfkou sesterskej strany CDU.
Vadili Vám na nej len prístup k utečencom?
Vadilo mi hlavne porušovanie zákonov a dohovorov v rámci permanentnej záchrany politickej meny euro a to nielen na európskej, ale aj na nemeckej úrovni. Otvorenie hraníc bola tá povestná „posledná kvapka“ prečo som vystúpil s CSU. Už som dlhšie nemohol podporovať takú zlú politiku pre Nemecko.
Richard Sulík vyhlásil, že by AfD nevolil. Vy by ste koho volili na Slovensku?
Možno preto, čo sa dialo s pani Petryovou a s pánom Höckem (bývalá spolupredsedníčka Frauke Petryová kritizovala vedenie strany a vyjadrenia šéfa Durínskej AfD Björn Höcke o holokauste a vojnovom Nemecku). Myslím, že s tým pánom mal Sulík (a nielen on) problém, najmä po zjazde strany v Kolíne v apríli tohto roku. Björn Höcke má ale na krku vylúčenie zo strany.
Ja by som voli SaS. Je to jediná strana na Slovensku ktorá drží slovo dané voličom pred voľbami.
Ako ste sa dostali k AfD?
Po vystúpení z bavorskej CSU (na protest proti politike pani Merkel) som dostal ponuku od AfD. Konkrétne od predsedu, je to utečenec z bývalého Československa. Petr Bystroň bol zvolený za predsedu bavorskej AfD. Viete, my sme strana, ktorá je vraj negatívne orientovaná smerom k prisťahovalcom (smiech). Zaujímal som sa o politiku, ako hobby som vyštudoval politológiu popri mojim zamestnaní a obzeral som sa po strane, ktorá má reálny pohľad na politiku a neklame voličov. Konzervatívne, kresťanské strany CSU a CDU sa pod pani Merkelovou navyše otočili veľmi doľava (manželstvo pre všetkých a iné témy prevzaté od zelených a socialistov).
Prečo si myslíte, že Vašu stranu Nemci volili. Inými slovami, v čom bol recept úspechu?
Naša strana hovorí občanom pravdu. Voliči mali „plné zuby politiky etablovaných strán“ ktoré zmenili Nemecko na bezpečnostne rizikovú krajinu, najmä otvorením hraníc pre všetkých. Posledné dva roky prišlo do Nemecka jeden a pol milióna migrantov a z toho vyše 300 000 neregistrovaných. Sú prípady, že kde si títo ľudia urobili aj trinásť identít, to bol prípad aj toho vraha v Berlíne, ktorý zabil kamiónom dvanásť ľudí a 55 zranil.
Čo je cieľom AfD v nemeckom parlamente?
Návrat k právnemu štátu, návrat k vlastnej mene, kontrola vlastných hraníc nakoľko vonkajšia Schengenská hranica nie je strážená, zavedenie priamej demokracie a mnoho ďalších tém. AfD nie je strana jednej témy ako nás média prezentujú. Náš program má 72 strán a zahŕňa všetky oblasti života.
Verili ste si, že so stranou uspejete?
Áno. Nálada v spoločnosti bola veľmi v náš prospech, čo sme pri diskusiách s občanmi stále viac pociťovali.
Trúfate si aj na vstup do vlády – ktorá strana chce s vami spolupracovať?
AfD nemieni spolupracovať s inými stranami ako junior partner. Takže si ešte niekoľko rokov musíme počkať, kým budeme my zostavovať vládu. Nechceme pokračovanie štandardnej politiky, my sme nový vietor v parlamente. Dúfame, že keď sa naši poslanci na pôde parlamentu dostanú k prvým rečiam, ľudia uvidia čo sme za stranu a akých máme poslancov. Nie sú to politici, ale ľudia zo stredu spoločnosti. Momentálne totiž nemáme prístup do tlače, rádií, ani do televízie. Všade sme odsunutý, lebo nás označujú za populistov, takže ľudia ani nevedia skutočnú pravdu. Médiá nás prezentujú len negatívne. Jediná naša platforma komunikácie s občanmi je internet. To nakoniec bolo aj v SaS. Nebyť sociálnych médií, strana sa vo verejnosti nepresadí.
AfD označujú za xenofóbov, populistov či extrémistov. Čo Vy na to?
To je totálny nezmysel. My sme chyba v dlhoročne zabehanom systéme. Hovoríme to, čo si ostatné strany netrúfajú povedať. Stojíme za absolútnym dodržovaním ústavnosti, práva a zákonov. Ostatné strany dnes všetko porušujú – či je to Dublinský dohovor alebo pravidlá pomoci v eurozóne, kde sa garantovalo, že žiadna členská krajina neručí za záväzky druhých krajín a mnoho iných oblastí. Celú zákonnosť prehodili cez palubu. Kto nemá argumenty snaží sa nás diskreditovať vo verejnosti práve takouto rétorikou. Ako vidno na výsledku volieb, voliči sa tým nedali odradiť. S CDU/CSU k nám prešlo vyše milióna voličov, z SPD 500 000 a aktivovali sme vyše milióna nevoličov. To je veľký príspevok našej strany k demokracii.
Prečo po rekordnom úspechu ihneď po voľbách odstúpila líderka strany Frauke Petry?
U nej to bol podľa mňa nejaký skrat. Ona mala fantastický výsledok vo svojej krajine, získala aj priamy mandát. Mala problémy v predstavenstve AfD, tam boli a stále sú boje. Má päť detí, ja si myslím, že jej skrátka praskli nervy. V predstavenstve strany prebiehali totiž už dlhšiu dobu boje jednotlivých silných osobností ale išlo aj o smerovanie strany do budúcnosti. Máme aj zákulisné informácie, ktoré ale pre dôvernosť nemôžem dať na verejnosť. Osobne jej vystúpenie zo strany považujem za veľkú škodu, nakoľko bola pani Petry veľký politický talent a teraz je pravdepodobne politicky mŕtva.
Čo Vám na Únii najviac prekáža?
Nedodržiavanie dohodnutých dohovorov a zákonov v rámci EÚ. Stále väčšia centralizácia a nedemokratickosť. Jej vedúcich predstaviteľov nikto nevolil.
Ste naozaj za návrat k nemeckej marke?
Áno. Euro je čisto politická mena a ekonomické danosti sa nedajú jednoducho negovať. AfD vznikla v roku 2013 práve ako reakcia proti európskej záchrannej politike v eurozóne. Spoločná mena je posledných 7 rokov v permanentnej záchrane. Pán Draghi tlačí denne 2 miliardy eur. Euro je na konci a je len otázka času kedy, a najmä ako skončí. Keď budú ľudia počuť naše prvé debaty k téme eura a počuť čísla, až potom sa im otvoria oči pred akým debaklom vlastne stojíme.
Nevidíte v eure žiadne výhody?
Jediná výhoda je v tom, že nemusíte meniť peniaze keď cestujete. To je ale veľmi málo pre opodstatnenosť spoločnej meny, kde sú v eurozóne krajiny najmä na juhu, ktorým navyše ekonomicky škodí. Nemecko napríklad exportovalo za čias nemeckej marky viac ako za eura aj keď sa nám to práve opačne v médiách prezentuje.
Vy veríte, že obsadenie Krymu je chybou Ukrajincov alebo Západu?
Čo sa týka Krymu a Ukrajiny tak urobil chybu hlavne západ, ale aj Európska únia. Postaviť Ukrajinu pred rozhodnutie buď EÚ alebo Rusko bol politický diletantizmus. Najväčším problémom však bola ponuka na vstup do NATO. Na Kryme je väčšina obyvateľstva ruská a vyše tristo rokov tam bola Čiernomorská flotila, ktorá tam zostala aj po rozpade krajiny. Ukrajine sa dostal za Sovietskeho zväzu, kedy ho, ako sa hovorí, opitý Chruščov daroval Ukrajine, lebo bol Ukrajinec. V dobe existencie Sovietskeho zväzu to bolo úplne jedno. Ukrajina chcela vypovedať zmluvu o ruskej flotile a USA tam chceli urobiť vojenskú základňu, ako tomu bolo v Kosove. To bola provokácia pre Ruskú federáciu, ktorá nemohla ostať bez patričnej reakcie.
Čo hovoríte na vyjadrenie vášho podpredsedu Gaulanda, že Nemci by mali byť hrdí na nemeckých vojakov v dvoch svetových vojnách?
Pán Gauland povedal presne to, čo aj vtedajší prezident Francúzska Francois Mitterrand vo svojej reči 1. mája 1995 ohľadom nemeckých vojakov. Treba si preto pozrieť Mitterrandovu reč a potom robiť uzávery. Médiá z toho robia teraz aféru, nakoľko to povedal politik AfD. Moja rétorika to ale určite nie je.
Kto je Pavol Podolay (71)
Za stranu Sloboda a Solidarita kandidoval v roku 2014 do Európskeho parlamentu. Bol prezidentom Nemecko-slovenskej hospodárskej únie. V septembrových voľbách v roku 2017 kandidoval za nemeckú stranu Alternative fur Deutschland (AfD) a dostal sa do parlamentu.
