BRATISLAVA - Rómovia žijúci v segregovaných komunitách trpia vysokou frekvenciou ochorení, chronickými a infekčnými chorobami, znížením fyzickej a mentálnej výkonnosti. V niektorých oblastiach Slovenska je ich očakávaná dĺžka života o 15 rokov nižšia než u väčšinového obyvateľstva. Ministerstvo zdravotníctva preto už v roku 2013 spustilo Program podpory zdravia znevýhodnených komunít na Slovensku, ktorý bol v roku 2015 zmenený na program zameraný na podporu zlepšovania zdravia Rómov zo segregovaných oblastí, a to najmä v 150 obciach identifikovaných ako najmenej rozvinuté. Uvádza sa to v informačnom materiáli, ktorý predložil minister zdravotníctva Tomáš Drucker a vláda ho na dnešnom rokovaní vzala na vedomie.
Ministerstvo zároveň začalo prostredníctvom siete takzvaných asistentov osvety zdravia poskytovať segregovaným Rómom zdravotnú mediáciu. V októbri 2014 preto vzniklo partnerstvo medzi štátom a novovzniknutou neziskovou organizáciou Zdravé komunity, ktorá spája viacero organizácií s cieľom zlepšiť zdravie znevýhodnených skupín obyvateľstva. Ministerstvo si spojenie s mimovládnou organizáciou, ktorá disponuje overeným know-how, pochvaľuje, a považuje ho za unikátny a inovatívny prvok v štátnej správe. Projekt Zdravé komunity bol vlani financovaný zo štátneho rozpočtu sumou 2 294 980 eur a asistenti v 239 lokalitách poskytli pomoc alebo poradenstvo viac než 67-tisíc klientom.
Od tohto roku je Národný projekt Zdravé komunity financovaný aj z eurofondov a opatrenia, ktoré sú naplánované a už sa realizujú, majú zásadný vplyv na znižovanie rozdielov v zdraví medzi segregovaným a väčšinovým obyvateľstvo. Tieto opatrenia zároveň prinesú výrazné zlepšenie v oblasti prístupu k zdravotným službám, prispejú k zvýšeniu zdravotnej gramotnosti a napokon i k integrácii vylúčených ľudí do spoločnosti. Ministerstvo pripomenulo, že horší zdravotný stav slovenských Rómov súvisí so sociálnym vylúčením, a preto je podľa rezortu zdravotníctva rozumné zamerať sa prioritne na najsegregovanejšie lokality, v ktorých sú rizikové faktory najsilnejšie. Tieto lokality sú podľa ministerstva „výnimočne dobre zmapované“ vďaka aktualizácii Atlasu rómskych komunít, ktorý poslúžil ako jeden zo základných podkladov pre monitorovací systém.
Cieľom Národného programu je zriadenie systému monitorovania zdravotného stavu a životných podmienok, zníženie bariér v prístupe k zdravotnej starostlivosti, zvýšenie zdravotnej gramotnosti a zníženie rizikovosti životného štýlu. Organizácia Zdravá komunita sa o dosiahnutie cieľov snaží napríklad zvýšením účasti na preventívnych prehliadkach a povinnom očkovaní, zlepšením komunikácie medzi členmi komunity a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zlepšením úrovne osobnej a komunálnej hygieny či šírením osvetových aktivít zameraných na prevenciu návykových látok.
Na národný projekt bolo na obdobie 2017 - 2019 vyčlenených z eurofondov 12,8 milióna eur a v období nasledujúcich troch rokov rezort zdravotníctva naďalej plánuje pokračovať vo financovaní z Operačného programu Ľudské zdroje. Ak sa potvrdí efektívnosť tohto prístupu, podľa ministerstva by projekt Zdravé komunity mohol ostať súčasťou verejnej správy až do roku 2022. Finančná stabilizácia tohto programu je podľa autorov správy kľúčová pre vyrovnávanie rozdielov v zdravotnom stave medzi Rómami a väčšinovou populáciou.
NR SR: Na dofinancovanie zdravotníctva má ísť 100 miliónov eur
Zdravotníctvo by sa malo v tomto roku dofinancovať 100 miliónmi eur cez vyššie zdravotné odvody za štátnych poistencov. Poslanci parlamentného zdravotníckeho výboru dnes schválili pozmeňujúci návrh jeho predsedu Štefana Zelníka (SNS) k novele zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá zvýši odvody štátu.
Ministerstvo zdravotníctva v novele pôvodne navrhlo, aby sadzba za poistencov štátu posledné dva mesiace v roku stúpla z 3,78 na 4,73 percenta z vymeriavacieho základu, čo malo priniesť 50 miliónov eur. Poslanci však odobrili Zelníkov návrh, aby sadzba vzrástla na 5,67 percenta. Zdravotníctvo tak dostane na dofinancovanie 100 miliónov eur.
Poslankyňa Jana Cigániková (SaS) kritizovala, že návrh prišiel "minútu pred hlasovaním". Považuje to za neprofesionálne, hlasovania sa preto ako jediná zdržala. Pripomenula, že keď dofinancovanie navrhovala opozícia, vládni poslanci boli proti. Zelník však argumentoval, že sa čakalo, aké opatrenia sa v rezorte urobia, aby sa peniaze využívali efektívnejšie.
V prípade zdravotníctva sa najprv hovorilo o potrebe dofinancovania sumou 150 miliónov eur. Šéf rezortu Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) však už dávnejšie informoval, že príjmy od ekonomicky aktívnych osôb sú o desiatky miliónov eur vyššie, ako sa predpokladalo. S konečným číslom potrebným na dofinancovanie sa preto čakalo aj na septembrovú daňovú prognózu.
Viac peňazí pre sektor dlhodobo žiadali neštátne nemocnice, zdravotné poisťovne, zamestnávatelia, ambulantný sektor, pacientske organizácie. Dofinancovanie má napríklad pomôcť štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá mala minulý rok vysokú stratu a plní preto ozdravný plán.
