BRATISLAVA - Ministerstvo obrany plánuje do roku 2030 investovať do obrany približne 30 miliard eur. Vyplýva to z Dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl SR s výhľadom do roku 2030, ktorý je akýmsi plánom obranných investícií do roku 2030. Vláda dnes súhlasila s týmto materiálom. Táto suma vychádza z predpokladu postupného navršovania výdavkov na obranu, keď sa počíta od roku 2020 s navýšením sumy na 1,6 % z HDP a na 2 % z HDP od roku 2024.
Tieto financie by mali pokryť rozvojové projekty predložené v dlhodobom pláne, intenzívnejší výcvik, vytvorenie podmienok pre zvýšenie počtu vojakov, doplnenie zásob a chýbajúceho materiálu, zvýšenie počtov prevádzkyschopnej techniky a odstraňovanie nedostatkov v oblasti údržby budov. Za prioritu sú pritom v materiáli označené pozemné sily, pričom dôraz je na mechanizovanej brigáde. Zároveň sa bude pokračovať v rozvoji vzdušných síl a rozvoji komunikačných a informačných systémov.
Väčšina vojenskej techniky pozemných síl sa buď dostala na hranicu svojej technickej životnosti, alebo nie je vhodná na plnenie súčasných a budúcich úloh. Jej úroveň použiteľnosti v zmysle požadovaných štandardov a interoperability sa pohybuje na úrovni cca 50 percent, píše sa v schválenom materiáli. Tento stav spôsobuje zníženú obranyschopnosť SR a súčasne zníženú schopnosť spoločného pôsobenia so spojencami. Plánované investície do hlavnej výzbroje a materiálu majú za cieľ tento stav zvrátiť a modernizáciou, obmenou, prípadne doplnením hlavnej výzbroje zvýšiť úroveň jej použiteľnosti na 90 až 95 percent.
Do roku 2030 plánuje rezort obrany investovať do výzbroje pozemných síl 3,086 mld. eur. Letecká technika a technika protivzdušnej obrany je z hľadiska úrovne použiteľnosti v zmysle požadovaných štandardov a interoperability na úrovni asi 58 percent, priznáva ministerstvo obrany. Napriek čiastkovým investíciám je v stave vyžadujúcom zásadnú modernizáciu. Plánované investície do hlavnej výzbroje a materiálu vzdušných síl vo výške 2,627 mld. eur majú za cieľ zvýšiť úroveň ich použiteľnosti na 90 až 95 percent. Komunikačné a informačné systémy, vrátane zabezpečenia prenosu utajovaných informácií a obrany v kybernetickom priestore sú z hľadiska úrovne použiteľnosti v zmysle požadovaných štandardov a interoperability na úrovni približne 24 percent. Plánované investície na úrovni 0,726 mld. eur do príslušných komponentov KIS majú za cieľ zvýšiť ich súčasnú úroveň použiteľnosti nad 90 percent.
Materiál obsahuje konkrétnu techniku, ktorú treba pre vojakov nakúpiť. Pre pozemné sily je uvedený aj nákup obrnených vozidiel, ktorý už v máji schválila vláda. Vojaci dostanú bojové obrnená vozidlá 8x8 a bojové obrnené vozidlá a viacúčelové taktické vozidlá 4x4. Spolu by malo ísť do roku 2029 o 485 vozidiel a celkové náklady na tieto projekty rezort odhaduje na približne 1,2 mld. eur. V materiáli sa píše aj o potrebe protitankových systémov, terénnych automobilov a modernizácie bojových vozidiel pechoty. V dlhodobom pláne sa napríklad v prípade projektu obmeny viacúčelových vrtuľníkov, ktorý je už rozbehnutý, hovorí o doplnení vrtuľníkov Black Hawk UH-60 o štyri kusy zbraňových modulov a systémov sebaochrany.
Materiál jasne deklaruje obmenu stíhacích lietadiel MiG-29 za nové viacúčelové taktické lietadla kompatibilné s výzbrojou krajín NATO. Rezort má v pláne pokračovať v obmene vrtuľníkov Mi-17. Vyriešiť treba aj náhradu cvičných lietadiel L-39 za nové cvičné lietadlá. Na základe analýzy technického stavu súčasnej techniky L-39 výrobcom lietadiel budú posúdené možnosti predĺženia ich technického života a následne do konca budúceho roka bude spracovaný návrh, uvádza sa v materiáli. Vojaci chcú aj taktické bezpilotné prostriedky s centrálnym riadiacim stanovišťom. Ministerstvo hovorí o potrebe rádiolokátor 3D - stredného a malého dosahu či letiskových radarov. Schválený materiál počíta aj s obmenu prípadne modernizáciou tankov T-72. Kupovať sa bude aj poľná nemocnica.
Pre úspešné plnenie úloh ozbrojených síl je potrebné naplnenie jednotiek personálom na požadovanú úroveň, zdôrazňuje sa v dlhodobom pláne. Pre naplnenie definovaného cieľového stavu počtu vojakov je nevyhnutné zvýšiť atraktivitu vojenského povolania a konkurencieschopnosť rezortu obrany na trhu práce. Ministerstvo hovorí aj o potrebe moderných foriem vzdelávania a prípravy profesionálnych vojakov v rezortných i mimorezortných vzdelávacích zariadeniach doma a v zahraničí. Jednou zo zvažovaných foriem vzdelávania je aj pomaturitná príprava nedostatkových odborností v Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.
