BRATISLAVA - Prezident v stredu podpísal zákon, ktorý umožňuje obciam, aby mohli využívať finančnú náhradu za výrub dreviny nielen na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území.
Návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny predložila štvorica poslancov z Mosta-Híd a Smeru-SD Peter Antal, Gábor Gál, Jaroslav Baška a Milan Panáček. V praxi sa podľa predkladateľov čoraz častejšie vyskytujú prípady, keď v dôsledku rozsiahlych infraštruktúrnych investícií (výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií, výstavba a rekonštrukcia železničných tratí či elektrických sietí) malá obec dostane finančnú náhradu za výrub drevín na svojom území v hodnote niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur.
Využitie tejto finančnej náhrady je však viazané výlučne len na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. „Dôsledkom takejto úpravy je, že obec disponuje finančnými prostriedkami, ktoré aj s prihliadnutím na všetky zásady odbornej starostlivosti o dreviny nemá ako efektívne využiť na starostlivosť o rastúce dreviny na jej území. Zároveň však nemôže tieto finančné prostriedky využiť žiadnym iným spôsobom, ktorý by síce bol ideologicky v súlade so zmyslom zákona, avšak zákon v súčasnom znení takú možnosť vylučuje,“ uviedli predkladatelia.
Poslanci schválenou novelou umožnili nové možnosti využitia finančnej náhrady, ktoré bezprostredne súvisia so starostlivosťou o dreviny alebo ekosystém. „V tomto smere je zachovaný zmysel zákona, keď finančná náhrada za zásah do stability ekosystému má byť použitá výlučne na jeho následnú obnovu. Obec bude v zmysle novely zákona oprávnená využiť finančné prostriedky okrem starostlivosti o dreviny na vypracovanie dokumentácie bezprostredne súvisiacej s ochranou a starostlivosťou o dreviny a na výsadbu nových drevín na svojom území, a to najmä geograficky pôvodných druhov,“ zdôraznili poslanci s tým, že obec bude môcť použiť finančné prostriedky aj na vypracovanie dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, ktorý sa spravidla vypracúva pre katastrálne územie obce a ktorého schválenie patrí do pôsobnosti obce.
Obec tiež bude môcť podľa schválenej novely použiť finančné prostriedky na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty, ktoré prispievajú k ochrane biodiverzity a súčasne prinášajú benefit pre ľudí v obciach prostredníctvom zabezpečovania ekosystémových služieb.
Podpísaný je aj zákon, ktorý upravuje postup orgánov pri vydávaní, uznávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu
Zákon upravuje najmä rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu, stanovenie príslušnosti orgánov Slovenskej republiky tak pri vydávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, ako aj pri vykonávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, náležitosti európskeho vyšetrovacieho príkazu a jeho vzor. Zákon vychádza z príslušnej eurosmernice, ktorej cieľom je upraviť a uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi pri získavaní dôkazov v trestnom konaní pre skutok, ktorý je trestným činom podľa práva dotknutého členského štátu Európskej únie, a zjednotiť mechanizmus získavania takých dôkazov. Európsky vyšetrovací príkaz predstavuje účinný a jednotný nástroj na získavanie dôkazov a prispieva k zabezpečeniu efektívnej spolupráce členských štátov Európskej únie, zdôrazňuje sa v materiáli.
Návrh zákona tiež upravuje niektoré vyšetrovacie úkony, ako napríklad dočasné odovzdanie osoby a dočasné prevzatie osoby pre vykonania vyšetrovacieho úkonu, výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, výsluch prostredníctvom telefónu, zisťovanie informácií o bankových a iných finančných operáciách a účtoch v banke alebo finančnej inštitúcii. Upravuje sa tiež sledovanie, utajené vyšetrovanie, odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky s technickou pomocou iného členského štátu, cezhraničné odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky bez technickej pomoci iného členského štátu či zaistenie veci.
Prezident podpísal tiež novelu zákona o patentoch, ktorá má za cieľ posilniť vymožiteľnosť práv priemyselného vlastníctva v nadväznosti aj na rekodifikáciu civilného procesného práva. Návrh zákona otvára možnosť užšej spolupráce pri identifikovaní rozsahu ochrany konkrétneho patentu alebo úžitkového vzoru. Návrh zákona tiež jednoznačne stanovuje, aké typické právne nároky má majiteľ v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv a v akej lehote sa premlčujú tzv. reparačné a satisfakčné nároky, tzn. nároky na náhradu škody, primerané zadosťučinenie v peniazoch a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Zákon umožní transformáciu výskumných organizácií na verejné výskumné inštitúcie
Cieľom právnej úpravy je vytvoriť nový typ právnickej osoby, ktorá bude subjektom verejného práva na rozhraní medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou, a ktorej hlavným predmetom činnosti bude výskumná činnosť.
Právna forma "verejná výskumná inštitúcia" má umožniť subjektom lepšie čeliť hlavným výzvam, s ktorými sú v súčasnosti konfrontované. Patrí medzi ne napríklad tlak na zabezpečenie väčšieho podielu zdrojov z nadnárodných projektov a z podnikateľského sektora na financovaní svojej činnosti a na zintenzívnenie prenosu výsledkov výskumu a vývoja do praxe.
Umožní im tiež viaczdrojové financovanie a zabezpečenie ekonomickej stability. Zákon subjektom rovnako umožní samostatné rozhodovanie v kľúčových otázkach, ako je zapojenie sa do projektov a získavanie kontraktov s priemyselnou sférou. Prinesie tiež možnosti efektívnejšieho odmeňovania výskumno-vývojových pracovníkov pre ich motiváciu.
Na stole bola aj novela zákona o eGovernmente
Medzi hlavné oblasti, ktoré upravuje novela zákona, patrí zjednotené doručovanie v prípadoch, kedy elektronická schránka nie je aktivovaná, zavedenie povinnosti používania centrálnej elektronickej podateľne, zjednodušenie „podpisovania“ elektronických podaní. Novela upravuje aj zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platieb kartou, posilnenie budovania spoločných modulov a ich opakovaného využívania orgánmi verejnej moci.
Podľa predkladateľa, podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, ide o ďalší krok k informatizácii spoločnosti, novelou sa napĺňa princíp "jedenkrát a dosť" pri vydaných rozhodnutiach. "Umožňujeme ľuďom, občanom, podnikateľom, ale aj úradom a verejnej správe ešte jednoduchšie komunikovať a priamo tak šetriť náklady, financie, čas a ľudí," uviedol pred časom.
Podľa IT odborníkov zo Slovensko.Digital je novela dobrým kompromisom odborných argumentov a pre občanov by mala byť prínosom. Ako uviedli v tlačovej správe, vítajú tiež, že väčšina pripomienok odbornej verejnosti bola prijatá. Úrady sa pri elektronickej komunikácii s občanmi a podnikateľmi riadia zákonom o eGovernmente. Jeho novela sa pripravovala niekoľko mesiacov a k návrhu zákona odborná verejnosť pod združením Slovensko.Digital predložila v máji hromadnú pripomienku, ktorú podpísalo viac ako tisíc občanov.
“Podarilo sa presadiť viacero pozitívnych zmien, ktoré sme navrhovali. Napríklad by sa malo uľahčiť prihlasovanie a elektronické podpisovanie podaní - autorizácia kliknutím. Vytvoril sa tiež základ pre jednoduchšie formuláre štátnych elektronických služieb tak, aby boli pre občana prehľadnejšie,” uviedol Ján Hargaš zo Slovensko.Digital.
Účastníci národného boja za oslobodenie by mali byť lepšie finančne ocenení
Účastníci národného boja za oslobodenie by mali byť lepšie finančne ocenení. Prezident totiž v stredu podpísal zákon, ktorý predložili vládni zákonodarcovia NR SR za SNS Anton Hrnko, Jaroslav Paška, Tibor Bernaťák a poslanec za Smer-SD Dušan Čaplovič. Zákon finančne pomôže priamo účastníkom národného boja za oslobodenie, vdovám a vdovcom po týchto osobách.
Vzhľadom na zásluhy uvedeného okruhu osôb, ako aj vzhľadom na ich závažné zdravotné a sociálne problémy, ktoré vyplývajú aj z ich vyššieho veku, je podľa predkladateľov žiaduce zvýšiť ich dávky sociálneho zabezpečenia. Preto navrhli zvýšenie súčasného príspevku k dôchodku účastníkom národného boja za oslobodenie od 1. novembra 2017 o 20 eur mesačne na 40 eur mesačne a zvýšenie príspevku vdovám a vdovcom po týchto osobách od 1. novembra 2017 o 10 eur mesačne na 20 eur mesačne.
Na základe pozmeňujúceho návrhu Antona Hrnka poslanci schválili zvýšenie príspevku k dôchodku účastníkom národného boja za oslobodenie na 70 eur mesačne hneď od nadobudnutia právoplatnosti novely. Pôvodne poslanci v zákone navrhovali, aby to bolo od 1. januára 2019. Podľa Hrnka sa zvýšenie príspevku o 70 eur týka približne 950 ľudí. Novelou sa zvyšuje príspevok vdovám a vdovcom po týchto osobách od 1. januára 2019 na 35 eur mesačne.
