BRATISLAVA - Slovensko nepodpíše novú navrhovanú Dohodu o zákaze jadrových zbraní. Pre TASR to potvrdil hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) Peter Susko. Slovenská pozícia k jej podpisu vychádza zo spoločného stanoviska členských krajín NATO - podporuje jadrové odzbrojenie a kontrolu jadrových zbraní na základe už existujúcej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) z roku 1968.
"Tá by mala naďalej byť základným kameňom celosvetového režimu nešírenia jadrových zbraní, nevyhnutným základom pre uskutočňovanie odzbrojenia a dôležitým prvkom rozvoja využívania jadrovej energie na mierové účely. Máme za to, že navrhovaná Dohoda, napriek vysokým ambíciám, svet jadrových zbraní nezbaví, a to hneď z niekoľkých dôvodov: od jej neakceptácie žiadnou z jadrových krajín cez neexistenciu verifikačného mechanizmu až po spochybnenie citlivo vyskladaných mechanizmov existujúcej NPT," uviedol Susko.
V júli 2017 schválilo na záver Konferencie OSN o príprave medzinárodnoprávneho nástroja na zákaz jadrových zbraní celkovo 122 krajín Dohodu o zákaze jadrových zbraní (tzv. zákazová zmluva – Ban Treaty). Za prijatie dohody však nehlasovala ani jedna z jadrových veľmocí.
Štáty sveta dnes začali dohodu podpisovať. Podporuje ju približne sto krajín, avšak jadrové veľmoci sa na nej nechcú podieľať. Prvým, kto ju na slávnostnej ceremónii v newyorskom sídle OSN podpísal, bol brazílsky prezident Michel Temer. Očakáva sa, že v prvý deň ju podpíše 51 krajín.
Generálny tajomník OSN António Guterres označil zmluvu za dôležitý krok smerom k svetu bez jadrových zbraní. Dohoda vyžaduje od všetkých krajín, ktoré ju ratifikujú, že nebudú vyvíjať, testovať, vyrábať či inak zaobstarávať, vlastniť alebo hromadiť jadrové zbrane "za žiadnych okolností".
NATO dohodu nepodporí
Dohoda o zákaze jadrových zbraní, ktorú podpísali desiatky krajín nedisponujúcich takýmto arzenálom, "nebude efektívna", vyhlásila dnes Severoatlantická aliancia s tým, že skôr ešte môže zvýšiť bezpečnostné hrozby a vytvoriť rozkoly na ceste za globálnym jadrovým odzbrojením.
Severoatlantická rada, orgán NATO s politickou rozhodovacou právomocou, vo vyhlásení uviedla, že spojenecké krajiny k dohode nepristúpia, pretože "prehliada reality čoraz náročnejšieho medzinárodného bezpečnostného prostredia".
"V čase, keď svet potrebuje zostať jednotný čeliac stupňujúcim sa hrozbám, predovšetkým vážnej hrozbe severokórejského jadrového programu, dohoda neberie do úvahy tieto naliehavé bezpečnostné výzvy. Kým budú jadrové zbrane existovať, NATO zostane jadrovou alianciou," uvádza sa vo vyhlásení NATO podľa agentúry DPA.
