BRATISLAVA - Ochranu osobných údajov by mal upravovať nový zákon, ktorý nahradí doterajšiu legislatívu. Úrad na ochranu osobných údajov novú normu vypracoval, lebo potrebná novelizácia existujúceho zákona by bola problematická a neprehľadná.
Vláda dnes s návrhom zákona súhlasila. Ako informovali agentúru SITA z ÚOOÚ, prevádzkovatelia a sprostredkovatelia, ktorí spracúvajú osobné údaje v súlade s teraz platným zákonom, "sú v zásade v súlade aj s navrhovaným zákonom o ochrane osobných údajov". Nový návrh prináša ústup od formalizovaného dokladovania splnených povinností prevádzkovateľmi a sprostredkovateľmi a kladie skôr dôraz na ich vykonanie a dodržiavanie v praxi, informovali ďalej.
Zásadnou zmenou, spresnením, prešli práva dotknutých osôb. V návrhu zákona sú práva dotknutých osôb prispôsobené dnešnej elektronickej dobe a sú v nich nastavené podrobné postupy, ako k ich uplatneniu má dotknutá osoba či prevádzkovateľ pristupovať. Ide o tzv. nastavenie „reklamačných poriadkov“ alebo pravidiel, ktoré je jasné a presné, čo je výhodou pre obe strany. Zákon sa vzťahuje na všetky fyzické osoby na území SR, preto by ľudia mali v skutočnom živote pocítiť posilnenie svojich práv, zlepšenie prístupu a možnosti kontroly nad svojimi osobnými údajmi. Vznikli aj nové práva, napríklad právo na prenos osobných údajov od jedného prevádzkovateľa inému, ak je to technicky možné a sú splnené ďalšie podmienky.
Nóvum je tiež, ako môžu prevádzkovatelia navonok, voči úradu aj verejnosti deklarovať, že v ich spoločnosti sa dodržiavajú štandardy ochrany osobných údajov, a teda sú v súlade s platnou legislatívou v oblasti spracúvania osobných údajov ako aj dodržiavania ochrany práv dotknutých osôb. Slúžia na to napríklad kódexy správania sa a možnosť, nie povinnosť, aby k nim prevádzkovatelia pristúpili a dodržiavali ich podmienky, vysvetľuje navrhované zmeny Úrad na ochranu osobných údajov. V novom zákone sa nemenia výšky pokút.
Nový zákon by mal byť účinný od 25. mája budúceho roka.
Na náklady spôsobené mimoriadnymi situáciami pôjde 442-tisíc eur
Na úhradu nákladov spojených s riešením mimoriadnych situácií štát vyčlení 442 177 eur. Uvádza sa to v Návrhu na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami počas mimoriadnej situácie na územiach okresných úradov Žilina, Bytča, Rožňava, Liptovský Mikuláš a Stropkov. Dokument vypracoval rezort vnútra, dnes ho odobrila vláda.
Medzi mimoriadne situácie, ktoré si v prvej polovici roka 2017 vyžiadali finančné náklady, patrí podľa dokumentu napríklad sanácia brala pod hradom Strečno, zosuv pôdy v obci Terchová v Žilinskom kraji alebo poškodenie striech v obci Plešivec v okrese Rožňava následkom sneženia vo februári tohto roka. Náklady si tiež vyžiadalo napríklad podmytie cesty v obci Dúbrava v okrese Liptovský Mikuláš alebo júnová veterná smršť, ktorá zasiahla obce Miňovce, Kolbovce a mesto Stropkov na východnom Slovensku.
Nevyhnutné finančné prostriedky podľa dokumentu navrhuje rezort vnútra uvoľniť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, tieto finančné prostriedky odporúča poukázať do rozpočtovej kapitoly MV SR a následne zabezpečiť ich presun do rozpočtov dotknutých miest a obcí.
Obchodovať s emisnými kvótami sa bude už len elektronicky
Obchodovať s emisnými kvótami sa bude od budúceho roka len prostredníctvom elektronického systému, ktorý bude slúžiť na predkladanie správ o emisiách skleníkových plynov, správ o činnosti prevádzky ako aj správ o overení a monitorovacích plánoch. Novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorú dnes schválila vláda, zároveň určuje nové spôsoby použitia výnosov z predaja ročne pridelených emisných kvót. Novelu predložilo ministerstvo životného prostredia (MŽP).
Pridelené emisné kvóty (AEA) slúžia na pokrytie emisií zo sektorov mimo hlavnej schémy obchodovania s emisnými kvótami, avšak je možné ich aj presúvať medzi rokmi alebo medzi členskými štátmi. Na základe odhadov Slovensko predpokladá nadbytok emisných kvót AEA do roku 2020. Tento nadbytok nebude možné preniesť do ďalšieho obdobia a ak ho Slovensko nepredá, emisné kvóty AEA prepadnú.
Novela určuje MŽP ako správcu emisných kvót a definuje spôsob ich predaja formou priameho predaja, sprostredkovane alebo na dražbe. Environmentálny fond sa stáva príjemcom výnosov získaných z predaja AEA s odkazom na konkrétne spôsoby ich použitia.
