BRATISLAVA - Rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov NR SR a priznať im aj vyšetrovacie právomoci je cieľom návrhu ústavného zákona, s ktorým na septembrovú schôdzu parlamentu prichádzajú opoziční poslanci NR SR za SaS a OĽaNO-NOVA.
Ako uvádzajú v dôvodovej správe, podľa nich to je jediná schodná cesta, ako riešiť kauzy, keď si orgány činné v trestnom konaní nerobia svoju prácu tak, ako by mali. „Ústavný súd Slovenskej republiky už v odôvodnení svojho nálezu zo dňa 29. novembra 1995 konštatoval, že Národná rada Slovenskej republiky vykonáva svoju kontrolnú činnosť nielen tým, že vyslovuje dôveru alebo nedôveru vláde, ale aj inými formami kontroly vrátane kontroly prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú výbory NR SR," uvádzajú predkladatelia s tým, že existencia vyšetrovacích výborov, prípadne komisií nie je v európskych krajinách výnimočným javom.
Vyšetrovacie výbory sú zriadené tak v Európskom parlamente, ako aj vo viacerých členských štátoch EÚ, medzi inými aj v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Litve alebo v Grécku. Rovnako tak nejde o nóvum z hľadiska slovenského právneho poriadku. „Vyšetrovacie komisie si zriaďovala už Slovenská národná rada a o ich znovuzavedenie sa pokúsili poslanci NR SR v roku 2003, avšak návrh ústavného zákona upravujúci danú problematiku nebol schválený ani v prvom čítaní," pripomínajú.
Podľa návrhu ústavného zákona zriaďuje NR SR na vyšetrenie vecí verejného záujmu vyšetrovací výbor obligatórne alebo fakultatívne. „Obligatórne vždy vtedy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov. Súčasťou procesu zriadenia vyšetrovacieho výboru je presné vymedzenie veci verejného záujmu, ktorá má byť vyšetrená a určenie lehoty, v ktorej predloží výbor NR SR správu o výsledku vyšetrovania. Členovia vyšetrovacieho výboru sú volení NR SR na základe paritného zastúpenia politických strán a politických hnutí, tak, aby päť členov bolo zvolených z politických strán alebo politických hnutí, ktoré vytvorili vládu a päť členov spomedzi ostatných poslancov," vysvetľujú poslanci a dodávajú, že vyšetrovací výbor má desať členov.
„Činnosť výboru v otázkach právomocí obdobných právomociam vyplývajúcich z Trestného poriadku je viazaná na všetky procesné záruky vyšetrovaných osôb. O vine a treste osôb však rozhoduje vždy súd," uzatvárajú predkladatelia s tým, že všetky orgány verejnej moci sú povinné vyšetrovaciemu výboru poskytnúť potrebnú súčinnosť.
