BRATISLAVA - Odchádzajúci minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) má pre kauzu eurofondov veľké maslo na hlave, ale netreba si robiť ilúzie, že by v tom neboli namočení aj ľudia z okolia Smeru-SD. Povedal to dnes opozičný poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA) na margo schválenia 35 miliónov pre Paneurópsku vysokú školu, kde projekt podala Fakulta ekonómie a podnikania. Jej dekanom je poslanecký asistent Maroša Kondróta (Smer-SD) Antonín Korauš.
Milióny pre túto vysokú školu najskôr kritizoval podpredseda NR SR Martin Glváč s tým, že na nej pôsobí aj expremiérka Iveta Radičová. Tá však na školu prišla až pol roka po podaní projektu. "Tu je jasne vidieť, akým spôsobom konajú politici Smeru-SD. Ak sa odhalí kauza obrovských rozmerov, snažia sa hodiť vinu na niekoho iného. Ale tu si Martin Glváč strelil do kolena, lebo projekt podával asistent jeho poslaneckého kolegu. Je jasne vidieť Glváčovu snahu odpútať pozornosť a urobiť zodpovednou Ivetu Radičovú," odkázal Viskupič a podpredsedovi parlamentu odporučil radšej hamovať, ako banovať.
Týždenník Trend pripomenul Glváčov status na sociálnej sieti. "Čakám na odpovede k žiadosti na 35-miliónovú dotáciu na projekt súkromnej Paneurópskej vysokej školy. Tak napríklad, figuruje v nej aj prodekan Vladimír Palko alebo Iveta Radičová. To oni sú výskumníci?" pýtal sa Glváč. Dodal, že na základe infozákona bude žiadať vysvetlenie, čo idú skúmať za takú vysokú sumu. Glváč tiež podľa týždenníka prepočítal, že ide o viac ako miliardu korún pre súkromnú školu, v ktorej figurujú viaceré známe mená. Zaútočil aj na poslankyňu Veroniku Remišovú z OĽaNO-NOVA, ktorá sa téme eurofondov venovala v posledných dňoch na niekoľkých tlačových besedách. "Hrá sa na spravodlivú a toto si nevšimla. Naozaj zaujímavo si vyberá terče," poznamenal.
Trend informoval, že Paneurópska vysoká škola, kde je dekankou masmediálnej fakulty Radičová, si podala projekt na výskum odhaľovania neobvyklých obchodných operácií, boja proti šedej a čiernej ekonomike. Uchádzala sa o eurofondy vo výzve Dlhodobý strategický výskum (DSV), ktorá bude zrušená. Škola bola úspešne hodnotená a mala šancu získať peniaze. Prostriedky by sa delili aj medzi jej partnerov, s ktorými si podala žiadosť. Išlo o Slovenskú technickú univerzitu a Prešovskú univerzitu.
Na útoky Glváča reagovala škola podľa Trendu tým, že zásadne odmieta akúkoľvek zodpovednosť za pochybenia v procese vyhodnocovania výzvy na ministerstve školstva. Zdôraznila, že Radičová nastúpila do funkcie až pol roka po podaní projektu. "Jeho nositeľom je Fakulta ekonómie a podnikania," dodala hovorkyňa školy Jana Žjak.
Jej dekanom je Antonín Korauš, ktorý je na stránke Národnej rady uvedený ako asistent poslanca Maroša Kondróta. "V prvom rade sa ako odborník a súčasne vysokoškolský pedagóg dištancujem od akýchkoľvek komentárov na vyjadrenia politikov na tému eurofondy. Nie som a nikdy som ani nebol angažovaný v žiadnej politickej strane. Moja spolupráca v NR SR je čisto na odbornej úrovni," reagoval Korauš pre Trend.
Fico rozpráva o tom, ako sa krajine darí, aby prekryl vládnu krízu
Premiér Robert Fico sa správa ako provokatér. Povedal to na dnešnej tlačovej besede poslanec NR SR za hnutie OĽANO Jozef Viskupič s tým, že v čase, keď by mal premiér odpovedať na otázky, kto bude novým ministrom školstva, kto bude v kauze s eurofondmi potrestaný, či dokedy bude Andrej Danko predsedom parlamentu, Fico rozpráva o tom, ako sa krajine darí, aby prekryl vládnu krízu. „Toto sú zásadné otázky, na ktoré by som čakal odpovede od premiéra. Dnešná tlačová beseda bola odpútaním pozornosti od problémov jeho vlády. Vedie vládu chaosu, nestability," povedal s tým, že Slovensko žije inými témami, ako sa snažil premiér ukázať.
Podľa Viskupiča snaha Fica hovoriť o jadre EÚ Slovensku nepomôže. Napriek tomu sa aj OĽANO hlási k jadru EÚ, no Viskupič považuje za potrebné hovoriť o konkrétnych témach, ktoré znamenajú byť súčasťou jadra EÚ. „Aké sú záujmy Slovenska, ako ich presadiť. Spoločný trh, energetické otázky, to z úst premiéra nepočujeme," povedal.
Poslanec NR SR za OĽANO Eduard Heger uviedol, že Fico dnes nespomenul širší kontext toho, ako sa Slovensku v skutočnosti darí. „Že v rámci V4 máme najpomalší rast, že sme na chvoste z hľadiska výberu DPH, že napriek novým opatreniam nie sme blízko k priemeru EÚ. Miliarda eur nám do rozpočtu stále chýba," povedal a dodal, že OĽANO robí opatrenia na to, aby sme sa dostali na úroveň priemeru EÚ. Podľa neho je slovenská ekonomika primárne ťahaná priemyslom, sme montážnou dielňou EÚ.
Preto poukázal na hrozbu automatizácie a na to, že nízkokvalifikované pracovné miesta môžu byť časom nahradené strojmi, čo opäť nezamestnanosť zvýši. Podľa neho napríklad aj eurofondy na vedu a výskum mali byť investované tak, aby pomohli priniesť na Slovensko nové odvetvia práce, ktoré udržia zamestnanosť na Slovensku a prinesú vyššie príjmy do rozpočtu. Heger vyzval vládu, aby sa venovala týmto otázkam a aby prinášala konkrétne riešenia.
Hoci premiér dnes hovoril o tom, ako sa krajine darí, podľa poslankyne NR SR za OĽANO Anny Verešovej nespomenul dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku, ktorú ona považuje za veľký problém. "Dlhodobo nezamestnaných, teda tých, ktorí nepracujú viac ako dvanásť mesiacov, máme na Slovensku viac ako stotisíc. Dlhodobo ich zanedbáva minister práce strany Smer-SD," povedala. Poukázala aj na veľké regionálne rozdiely, ktoré vláda na Slovensku nerieši a chudobné regióny pribúdajú. Dnes je chudobou ohrozených 670-tisíc ľudí na Slovensku. Uviedla s tým, že OĽANO je pripravené vládnuť "odborne, spravodlivo a čestne v prospech slušných ľudí".
Slovensko je po hospodárskej stránke pripravené byť súčasťou európskeho jadra. Tvrdí to premiér Robert Fico, podľa ktorého krajina plní všetky podmienky, ktoré by hospodársky zdravé krajiny mali na účasť v jadre Európy plniť. Hovorí najmä o fiškálnej disciplíne, keď Slovensko vykazuje historicky najnižšie deficity verejných financií a pokračuje v konsolidácii verejných financií, znížilo nezamestnanosť na historicky najnižšiu úroveň a hospodárstvo rastie tempom nad priemerom Európskej únie a eurozóny.
