BRATISLAVA - Strana Sloboda a Solidarita (SaS) by po prípadnom odchode SNS z vládnej koalície podporila menšinovú vládu len do času konania predčasných parlamentných volieb. Takýto je postoj liberálov na medializované špekulácie okolo možného vývoja aktuálnej koaličnej krízy, ktorý uvádzajú v stanovisku. Agentúre SITA ho poskytol Róbert Buček z komunikačného oddelenia strany.
Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka je však oveľa dôležitejšie ako špekulácie o variantoch vývoja to, aby voliči Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd pochopili skutočnú hĺbku problému, ktorý predseda SNS Andrej Danko otvoril teatrálnym vypovedaním koaličnej zmluvy. Podľa Sulíka je nesporné, že ho k tomu viedol škandál s eurofondmi na vedu a výskum, ktorý metastázuje do obrovských rozmerov.
„Táto koalícia okráda občanov na Slovensku i v Európe. Háda sa, keď je pri svojich zlodejstvách prichytená. Oslepená nenávisťou nevníma, že rozvracia štát, prehlbuje dezilúziu a ťažko poškodzuje občanov. Dusí potenciál krajiny dobehnúť ekonomicky vyspelé krajiny. Táto koalícia robí hanbu Slovensku, zrádza ho a zbabelo uteká pred zodpovednosťou,“ komentoval Sulík.
Predčasné voľby podľa SaS budú mať zmysel iba vtedy, keď vytvoria podmienky na porážku tejto korupčnej koalície a na vznik lepšej vlády. A toto rozhodnutie je v rukách voličov. „Vážení občania, sledujte, ako vás Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár hádžu cez palubu, ako pohŕdajú dobrými mravmi, ako im je ľahostajný osud našej vlasti,“ uviedol podpredseda SaS Ľubomír Galko.
Utorková Koaličná rada bola podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára úprimná. Povedal to po jej skončení s tým, že neexistuje žiadna alternatíva k súčasnej vládnej koalícii a "strany sú odhodlané pokračovať". Ako dodal, budú robiť analýzy. Rokovania koaličných partnerov budú pokračovať v piatok na úrade vlády.
Danko vypovedal v pondelok Koaličnú zmluvu podpísanú 1. septembra 2016 medzi stranami Smer-SD, SNS a Most-Híd. Ako dôvod uvádza absolútnu nevyhnutnosť zmeny nastavenia pravidiel v koalícii, novú úpravu pomerov a vzťahov a stanovenie absolútne nových priorít, ktoré sa budú premietať v rámci procesu zostavenia nového rozpočtu s cieľom obnovy dôvery medzi koaličnými partnermi ako aj dôvery verejnosti ku koalícii.
SaS navrhuje zrušiť 48-hodinové volebné moratórium
Zákon o volebnej kampani obmedzuje slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií nad rámec dôvodov ustanovených v ústave. Myslia si to poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za SaS Peter Osuský, Ondrej Dostál a Martin Klus, ktorí na septembrovú schôdzu predkladajú novelu zákona o volebnej kampani, ktorou by sa podmienky zmiernili.
V predkladanom návrhu zákona navrhujú najmä zrušiť volebné moratórium 48 hodín pred voľbami a zákaz vedenia volebnej kampane počas neho, obmedziť zákaz zverejňovania výsledkov volebných výskumov iba na deň volieb, či zrušiť neopodstatnené obmedzenia slobody prejavu a slobodného šírenia informácií pre iné subjekty počas volebnej kampane. Zákonodarcovia taktiež žiadajú vypustiť zo zákona maximálne finančné limity nákladov na volebnú kampaň, ako aj umožniť občanom SR bez trvalého pobytu v SR poskytovať dary na vedenie volebnej kampane a viesť volebnú kampaň ako tzv. tretie osoby registrované štátnou komisiou.
Podľa predkladateľov by mali mať občianske združenia a záujmové združenia možnosť poskytovať dary na vedenie volebnej kampane. Rozhlas a televízia Slovenska a ďalšie elektronické médiá by mali mať stanovenú povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera, či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii.
Účelom stanovenia obmedzení a povinností počas vedenia volebnej kampane je zabezpečiť transparentnosť a kontrolu nákladov vynakladaných na tento účel. „Nie je však primerané, aby tieto povinnosti a obmedzenia zasahovali do slobody prejavu a práva šíriť informácie nad rámec, ktorý pripúšťa ústava. Účelom predloženého návrhu zákona je upraviť súčasné znenie zákona o volebnej kampani takým spôsobom, aby obmedzenia volebnej kampane nezasahovali do slobody prejavu a slobody šírenia informácií nad rámec dôvodov vymedzených v ústave," uvádzajú.
Ústava Slovenskej republiky zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie ako prvé z politických práv. Podľa ústavy „slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“.
Zákon o volebnej kampani vymedzuje podmienky vedenia volebnej kampane spôsobom, ktorý podľa názoru predkladateľov obmedzuje slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií nad rámec dôvodov ustanovených v ústave. Ide najmä o zákaz volebnej kampane počas volebného moratória, zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní pred voľbami a obmedzenie práva iných subjektov ako politických strán, kandidátov a zaregistrovaných tretích osôb na slobodu prejavu a slobodné šírenie informácií v období volebnej kampane.
„Obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie je v tomto prípade uskutočnené zákonom, ako to vyžaduje ústava. V žiadnom prípade však nemožno preukázať, že takéto obmedzenia slobody prejavu a práva šíriť informácie by boli opatreniami v demokratickej spoločnosti nevyhnutnými na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Šírenie informácií zameraných na podporu kandidujúcej politickej strany alebo kandidáta v období volebného moratória, či zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní pred voľbami nijako neohrozuje práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie ani mravnosť," uvádzajú predkladatelia novely v dôvodovej správe s tým, že neexistuje žiadny legitímny dôvod obmedzovať šírenie takýchto informácií.
