BRATISLAVA - Sme rodina nevníma vypovedanie koaličnej zmluvy zo strany lídra SNS Andreja Danka ako krok, ktorý by priblížil predčasné parlamentné voľby a neočakáva ani zásadné zmeny pomerov v koalícii. "Čo chcú? Prenastaviť vzťahy v koalícii? Aké, čo sa také udialo? Nič také sa neudialo. Andrej Danko nemá 16 či 20 percent, aby žiadal väčší podiel na moci," povedal v diskusii na TABLET.TV predseda Sme rodina Boris Kollár.
Na kríze v koalícii preto nič pozitívne nevidí. "Nie je čo oceňovať. Bola to jediná zmysluplná možnosť záchrany Andreja Danka, ale je to len na "oblbnutie" voličov. Nie je to naozaj. V skutočnosti ide o to, aby sa prekryl obrovský problém s eurofondmi," povedal Kollár. "Veď tam nás chceli okradnúť o našu budúcnosť. Pokiaľ sa nebudeme zameriavať na výskum, na školstvo, na vedu, tak naozaj nemáme budúcnosť," dodal.
"Nestane sa nič. Robert Fico aj Béla Bugár sú v politike 30 rokov, sú to starí harcovníci, a Andreja Danka, ktorý tam je päť dní aj s cestou, veľmi rýchlo upracú," odhadol Kollár. Európska komisia začala konanie proti Česku, Poľsku a Maďarsku pre odmietnutie migračných kvót, Slovensko sa nateraz tejto procedúre vyhlo. Argument, že prvé tri krajiny neprijali žiadnych migrantov, ale Slovensko na základe dobrovoľného záväzku prisľúbilo prijať sto ľudí z Talianska a Grécka, pričom zatiaľ reálne prijalo šestnásť, podľa Kollára dostatočne rozhodnutie komisie nevysvetľuje.
"Myslím si, že je to inak. Nie je to len tak, že nás nerieši Európska komisia, veď ani my tie kvóty nechceme. Je tam asi nejaká dohoda, ktorá sa nám ozrejmí veľmi rýchlo. Zrazu začal byť Robert Fico 'kamoš' Bruselu, niečo za tým bude," tvrdí Kollár, podľa ktorého sa dohoda možno týka integrácie Slovenska do jadra Únie, ale aj iných otázok. Kollár súhlasí s tým, že Slovensko zažalovalo povinné kvóty na Európskom súdnom dvore, aj keď je možné, že neuspeje. "Neviem prejudikovať výrok súdu. Ale žaloba bola určite správny krok a prejav vzdoru. Ak budeme so všetkým súhlasiť, budeme v Únii vnímaní ako národ lokajov," tvrdí Kollár.
"Nesmieme pristúpiť na systém kvót. Ak ich raz nastavia, percentá sa rozrátajú a zrazu zistíme, že tu máme no-go zóny, ako sú vo Švédsku alebo Francúzsku. Kým ich tu nemáme, je dobré ich sem nepustiť. Lebo potom je už ťažké dostať ich preč," argumentoval. "Netvrdím, že im netreba pomôcť, ale zberné miesta majú byť na africkej strane. Tam nech prechádzajú cez azylový proces," dodal.
Hoci množstvá migrantov v porovnaní napríklad s rokom 2015 klesli, podľa Kollára by bolo naivné si myslieť, že sa znižovanie počtov stane dlhodobým trendom. "V Afrike je populačný boom. Sú štúdie, podľa ktorých by Nigéria mala mať v roku 2050 miliardu obyvateľov. V priebehu jednej generácie znásobujú svoju populáciu. Myslíte si, že tam nájdu obživu? Budú sa všetci tlačiť sem. A pokiaľ sa nebudeme chrániť, bude veľký problém," tvrdí.
Kollár odmieta aj argument, že Európa potrebuje migrantov pre demografickú krízu. "Európska populácia síce má klesajúcu populačnú krivku, rodí sa menej detí a chýba pracovná sila. Ale uvedomme si, kde sa dnes nachádzame. Pred dverami máme novú technologickú revolúciu," povedal. "Do dvadsať rokov nastanú obrovské zmeny, príde robotika a umelá inteligencia. Už dnes sú štúdie, podľa ktorých napríklad automobilky pôjdu na tretinu dnešného stavu. A kde budú ľudia pracovať? Budeme ešte mať čo robiť, aby sme zamestnali našich ľudí," podčiarkol Kollár.
Riešením je podľa neho len zastavovanie a vracanie ekonomických migrantov späť na africký kontinent. "Európska únia, Frontex alebo nejaké európske vojenské sily by mali chrániť Európu pred týmto bezbrehým obchodovaním s ľuďmi a ekonomickou migráciou," vyhlásil.
V tomto zmysle by malo podľa Kollára konať aj Slovensko. "V prvom rade by sme sa mali zapojiť do toho, aby sme chránili Európu pred týmto nezmyselným inváznym spôsobom ataku na EÚ. Viete, prečo nechodia do Maďarska? Lebo je tam plot. Prečo prestala fungovať balkánska trasa? Lebo sa Bulhari a Macedónci dohodli a zahradili to. Aj do Austrálie sa plavili. Ale keď zistili, že to nemá význam, tak to prestali robiť," uzavrel.
Sme rodina mala vo voľbách 6,62 percenta, podľa júlových prieskumov to bolo 8,6 (AKO) a 8,2 (Focus) percenta respondentov. Podporu na tejto úrovni však nemá stále, vykazuje pomerne veľké výkyvy. "My sme sa takto pred dvoma rokmi v lete rozhodli, že založíme politickú stranu. Ale ľudia vidia, že sa na nás môžu spoľahnúť. Keď raz niečo sľúbime, tak to dodržíme. Nemáme čo skrývať. Vznikli sme len pre to, aby sme mohli znovu nastaviť a zmeniť tento systém postavený na oligarchoch. Bojujeme proti exekúciám, podarilo sa ním znížiť odmeny exekútorom. A ja za tým pôjdem ďalej," reagoval Kollár.
"Ľudia si nesprávne myslia, že sme sa dostali do parlamentu pre migráciu. Máme prieskumy, pre migračnú tému nás volilo len malé percento, okolo päťtisíc ľudí zo 170.000. Dôležité boli sociálne veci, vysporiadanie sa s exekúciami a podpora rodín," dodal.
Hoci Kollár považuje zmeny v zákone o politických stranách, ktoré avizuje Andrej Danko, za pravdepodobne protiústavné, Sme rodina si buduje členskú základňu aj štruktúry. "K dnešnému dňu máme 750 členov, máme vymenovaných 50 okresných tajomníkov a budujeme krajské štruktúry," uzavrel Kollár.
