BRATISLAVA - Slovensko je slabým článkom v reťazci NATO, a preto je dobré, že sa spúšťa kampaň PR NATO, ktorá má za cieľ vysvetliť Slovákom, že to nie je iba nejaká inštitúcia v Bruseli, ale že NATO sme aj my. Uviedol to expert na extrémizmus Daniel Milo z GLOBSEC Policy Institute.
Reagoval tak na výsledky posledného prieskumu agentúry Focus, podľa ktorých je slovenská podpora pre NATO najnižšia v porovnaní s okolitými krajinami. Množstvo znepokojivých trendov odhalili aj diskusie s mládežou o demokracii, civilizácii či extrémizme. Občianski aktivisti a zástupcovia mimovládnych organizácií preto na dnešnom brífingu, ktorý sa uskutočnil na pôde Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSIP), predstavili výstupy z projektov zameraných na prevenciu radikalizácie mladej generácie.
Medzi aktívnych bojovníkov proti extrémizmu patrí SSIP, ktorý zareagoval na výzvu ministerstva spravodlivosti a zorganizoval pre študentov letnú školu pod názvom Mladí proti extrémizmu a radikalizmu. Minulý víkend sa v Banskej Štiavnici zišlo 26 vybraných študentov, pre ktorých boli pripravené rôzne prednášky a tréningy zamerané na radikalizáciu, extrémnu pravicu, stav spoločnosti na Slovensku či falošné správy a propagandu. „Potvrdilo sa nám, že mladí majú záujem a pýtajú sa, čo môžu oni sami robiť. Do budúcna sa skúsime zamerať na tréningy alebo workshopy, kde mladých vtiahneme do konkrétnych aktivít. Budú sa môcť zapojiť prostredníctvom občianskych združení alebo mimovládnych organizácií a sami podať pomocnú ruku,“ povedala Monika Masariková zo SSIP.
Ďalší z účastníkov brífingu, stredoškolský učiteľ a aktivista Juraj Smatana, vyhlásil, že opäť zažíva situáciu ako v roku 1998, keď mimovládne organizácie, aktívni občania a nadšení novinári vytrhávali republiku z maléru, zatiaľ čo štátne inštitúcie fungovali iba na báze osvietených jednotlivcov. „Akoby sa tento model znovu opakoval. V oblasti školstva považujem za snáď jedinú systematicky pracujúcu organizáciu Štátnu školskú inšpekciu, ktorá na školách aktívne zasahuje proti extrémistickým učiteľom,“ povedal Smatana.
Aktivista tvrdí, že zo strany ministerstva školstva neprišli prakticky žiadne systémové opatrenia. „Sú to iba izolované zásahy, ako navýšenie hodín dejepisu a zavedenie brannej výchovy, ktoré neboli sprevádzané príslušnou metodickou podporou, nie sú k nim pripravené učebnice, ani školenia pre učiteľov,“ povedal Smatana. Za najdôležitejší faktor formovania mládeže považuje učiteľov a spolužiakov. „Ako asi môže vyzerať vzdelávanie v tejto oblasti, keď máme drvivú väčšinu učiteľov frustrovaných pocitom zlyhávajúceho štátu, cítiacich sa na okraji spoločnosti, a to nielen finančne, ale v podstate aj reakciami zo strany štátu,“ pokračoval Smatana a pripomenul, že porovnateľne veľké krajiny ako Slovensko, napríklad Fínsko, postavili základ svojej prosperity na fungujúcom školstve.
Podľa Smatanu by sme mali prestať hovoriť o nesystémových opatreniach, akým je napríklad návšteva Osvienčimu. „Nič proti, sám tam študentov roky vodím. Je to dôležité. Ale zobrať tam učiteľa, ktorý je frustrovaný a číta Zem a vek, aby sprevádzal deti po koncentračnom tábore, je kontraproduktívne.“ Smatana vidí možné riešenie vo vzdelávaní učiteľov a v intenzívnejšej spolupráci škôl s mimovládnymi organizáciami, najmä v oblasti občianskej participácie. „Je to bežný model v Spojených štátoch aj západných krajinách. Študenti v rámci svojho vzdelávacieho cyklu absolvujú niekoľkotýždňový pobyt v občianskej organizácii podľa vlastného výberu,“ povedal Smatana, podľa ktorého sa tak u študentov zvyšuje poznanie o tom, že majú vplyv na dianie v krajine a obmedzuje sa pocit občianskej frustrácie.
Novinár a aktivista Andrej Bán, ktorý patrí k hlavným predstaviteľom iniciatívy Zabudnuté Slovensko, uviedol, že pri organizovaní diskusií o extrémizme bolo prvoradé prejaviť o ľudí záujem. „Už len fakt, že tam niekto príde a tri hodiny sa s nimi rozpráva, je veľmi dôležitý,“ povedal Bán a dodal, že pri diskusiách sa sústredili najmä na vysvetľovanie, prečo Kotlebovu stranu považujú za extrémistickú či dokonca fašistickú. „Nie je to zbytočná vec, pretože keď diskutujeme so študentmi stredných škôl, skutočne sa nás dnes pýtajú, prečo Kotlebu považujeme za fašistu. Buď si na to nespomínajú, alebo to vytesnili zo svojich spomienok. Pred desiatimi rokmi totiž títo chlapci nechodili v sakách, ale čiernych gardistických uniformách,“ vysvetlil Bán. V priebehu posledného roka Zabudnuté Slovensko usporiadalo na Strednom Slovensku osem debát na tému boja proti fašizmu a extrémizmu. Podľa Andreja Bána budú od septembra pribúdať ďalšie diskusie.
