BRATISLAVA - Sviatok svätých Cyrila a Metoda je najvýznamnejším štátnym sviatkom, aký Slovensko má. Odkaz tejto dvojice nás zaväzuje konať múdro a pre blaho národa. Vyhlásil to dnes predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v rámci celoslovenských osláv tohto sviatku na hrade Devín a nepriamo poukázal na neúčasť prezidenta SR Andreja Kisku.
"Haló, kričím a hovorím aj k najvyššiemu ústavnému činiteľovi tohto štátu, že je najvýznamnejší štátny sviatok, aký SR má a musíme si ho vážiť a uctievať," apeloval. Fico pripomenul, že 1. septembra 2017 to bude 25 rokov od momentu, kedy Slovenská národná rada prijala novú Ústavu SR. "Všetci sme vedeli, v čom bol význam príchodu Cyrila a Metoda a bez zaváhania sme ho zakotvili do preambuly Ústavy SR," povedal.
Rovnako tak bol schválený zákon, ktorý zakotvil 5. júl ako štátny sviatok. "Bol som presvedčený, že každý občan tejto krajiny vie, kto boli Cyril a Metod a čo pre náš národ znamenajú. Z tohto sna som sa zobudil dnes ráno, keď som počúval anketu. Mladých sa pýtali, čo o Cyrilovi a Metodovi vedia. Boli aj takí, ktorí netušili, čo je obsahom tejto otázky. Chcem vás všetkých poprosiť, nepopierajme minulosť, štátne sviatky," odkázal.
Podľa Fica oslavujeme sviatok SNP a pritom ticho tolerujeme, že sú tu ľudia, ktorí hovoria, že SNP to bola banda zločincov. "Zapierame minulosť a prítomnosť. Ako je možné, že štátne vyznamenania pri príležitosti vzniku SR dostávajú ľudia, ktorí boli proti vzniku samostatného Slovenska? Ak to takto pôjde ďalej, budeme zapierať aj budúcnosť a zaprieme aj seba samých," myslí si premiér.
Pripomenul, že Cyril a Metod priniesli na naše územie nielen vieru, ale aj vzdelanosť a zaradili nás medzi najvyspelejšie spoločnosti vtedajšieho sveta. "Vtedajším politickým elitám pomohli pochopiť vlastnú hodnotovú identitu. Inšpiratívna je ich nezlomná viera v ich vlastné poznanie," poznamenal Fico. Predseda vlády je presvedčený, že dnes stojíme pred otázkami, ktoré sa týkajú smerovania nášho mladého štátu. "Stojíme pred výzvami, aká bude Európa zajtra, o rok či desaťročie. Pýtame sa, či je Európa dostatočne silná, aby sama riešila svoje problémy. Sme schopní čeliť rizikám multikulturálnej Európy? Európa žije alebo vnútorne pomaly umiera? Počúvame hlasy, že slabneme, že kresťanstvo umiera pod náporom liberalizmu a individualizmu," konštatoval.
V týchto nepokojných časoch rýchlych zmien si Fico uvedomuje, aké dôležité je ideové partnerstvo štátu a cirkvi. "Cirkev má dôležitú úlohu, aby migračné vlny a bezbrehý liberalizmus nenarušili jadro európskej integrácie," myslí si. Robert Fico zopakoval, že chceme byť súčasťou jadra Európy. "Nekontrolovaná migrácia nevyvoláva len bezpečnostnú otázku, ale aj kultúrno-civilizačnú. Tam nás už ploty neochránia, ak rezignujeme na podstatu našej identity. Cyril a Metod prišli, aby naučili ľudí veriť, dali im identitu. Verím, že aj dnešná cirkev má také osobnosti, ktoré pomôžu Slovensku a Európe prekonať ťažké obdobie zmien. Preto vyzývam na politickú zodpovednosť, lebo v najbližšom období pôjde o budúcnosť milovaného Slovenska," dodal.
Je treba sa zlepšovať, ale máme byť na čo hrdí
Nie namyslení, ale zdravo hrdí. A toto vedomie treba vštepovať aj ďalším generáciám. Počas celoslovenských osláv sviatku svätých Cyrila a Metoda na hrade Devín to dnes vyhlásil arcibiskup-metropolita Bratislavskej arcidiecézy a predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský. Podľa jeho slov tak treba konať najmä v časoch, keď niektorí opomínajú hodnotu vlastnej identity a neváhajú sa podkladať cudzím vplyvom. A v časoch, keď so sebavedomím neprestávajú brať do úst meno vlastnej krajiny, len aby poukázali na jej chyby či nedostatky.
Zvolenský poukázal na to, že podmienky, ktoré mali na prácu Cyril a Metod, nemožno porovnávať so súčasnosťou. "Ale ani to ich neodradilo, veľká láska k ľuďom im pomohla všetko prekonať," dodal s tým, že aj dnes mnohí potrebujú pozdvihnutie. Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik je presvedčený, že udalosťou prvoradého významu bolo, že nám Cyril a Metod priniesli slovo Božie.
"Musíme si uvedomiť, že ak sa má vytvoriť niečo, čo je trvalé, musí to byť postavené na základe večných Božích právd. Existuje totiž množstvo dočasných a krátkodobých hodnôt, ale slovo Božie zostáva naveky," povedal. Podľa Klátika by malo byť meradlom všetkého, o čo sa usilujeme v našom živote, najskôr zodpovedaná úvaha nad tým, ako sa to javí v Božích očiach. "A aký vplyv to bude mať nielen na prítomnosť, ale aj budúcnosť," dodal.
Tradícia je stabilnou hodnotou národnej histórie
Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) v súvislosti s dnešnými oslavami a štátnym sviatkom uviedol, že cyrilo-metodská tradícia je hodnota, ktorú je potrebné vnímať ako nemenný a stabilný základ národnej histórie a kultúry Slovenska.
"Príchod solúnskych bratov v roku 863 predstavuje nepopierateľný význam pre náš národ a štát v rovine duchovnej, kultúrnej, vzdelanostnej a právnej," zdôraznil minister kultúry. Pripomenul, že Cyril a Metod priniesli našim predkom písmo a dočasne dokonca aj právo oslavovať Boha v národnom jazyku.
"Vytvorili tiež prvý spisovný slovanský jazyk – staroslovienčinu, položili základy slovenskej literatúry," ocenil minister prínos vierozvestov vo formovaní kultúrnej identity slovenského národa. "V kultúrnom programe sa predstavia tanečný a spevácky zbor Umeleckého súboru Lúčnica, recitátorka Ida Rapaičová a herec Jozef Šimonovič,“ informoval hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár. Vstup na podujatie je voľný, návštevníci môžu prichádzať už hodinu pred oficiálnym začiatkom.
Devín bol v období Veľkej Moravy dôležitým správnym a mocenským strediskom
Hrad Devín bol v 9. storočí správnym a mocenským strediskom devínskej oblasti s mohutným pevnostným systémom tvoreným drevozemným opevnením, pravdepodobne aj s priekopou. Jeho súčasťou boli aj malé strážne hradiská Na pieskach a Nad lomom na Devínskej Kobyle. Takto začala charakteristiku národnej kultúrnej pamiatky na sútoku Dunaja a Moravy počas existencie Veľkomoravskej ríše archeologička Katarína Harmadyová, vedúca oddelenia Hrad Devín v Múzeu mesta Bratislavy.
"O dôležitosti a výnimočnosti miestneho kniežaťa hradiska a priľahlej oblasti svedčí aj murovaný kresťanský kostol a pohrebisko z areálu hradu, na ktorom boli pochovaní iba členovia rodiny a príslušníci jeho vojenskej družiny s bohatým inventárom," vysvetlila Harmadyová. Nakoľko sa doposiaľ nepodarilo objaviť svetskú stavbu, ktorú by bolo možné označiť ako kniežací palác, nie je podľa nej vylúčené, že pozdĺžna časť kostola mohla slúžiť práve na tieto účely.
Dôležitý strategický a vojenský význam Devína podľa nej dokladá aj vojenská udalosť z roku 864, ktorá mala vplyv aj na politické dejiny veľkomoravského štátu. "Knieža Rastislav sa na Devínskom hradisku opevnil a čelil obliehaniu východofranského vojska. Napriek tomu, že musel vydať rukojemníkov a sľúbiť východofranskému kráľovi Ľudovítovi II. Nemcovi vernosť, týmto činom zabránil pustošeniu a plieneniu územia Veľkej Moravy. Je pravdepodobné, že veľkomoravskí panovníci sa zdržiavali v devínskej oblasti práve pri vojenských útokoch voči Východofranskej ríši," priblížila Harmadyová.
Uvedenú udalosť zachytili Fuldské letopisy (Annales regni Francorum orientalis), základný historický prameň popisujúci udalosti tohto obdobia. "Kráľ Ľudovít vypravil sa v mesiaci auguste s veľkým vojskom za Dunaj, obľahol Rastislava v (akomsi) meste, ktoré sa v reči onoho národa menuje Dowina, t. j. dievča," píše sa v letopisoch. Okrem popisu samotného vojenského stretu Východofranskej ríše a slovanského kniežatstva je táto zmienka dôležitá najmä preto, že v nej prvý raz výslovne spomína pomenovanie Devín v tvare Dowina. Hoci v minulosti sa podľa Harmadyovej dlho polemizovalo o stotožnení lokality Dowina s Devínom, dnes sa väčšina odborníkov prikláňa k názoru, že Dowina z Fuldských letopisov a obliehanie z roku 864 sa viaže k práve Devínupri Bratislave.
Práve knieža Rastislav sídliaci na Devíne sa snažil o dosiahnutie väčšej nezávislosti od Východofranskej ríše. Tento cieľ sa snažil dosiahnuť aj ustanovením vlastného biskupstva a šírením kresťanstva bez franských kňazov. Požiadal preto byzantského cisára Michala III. o vyslanie misionárov ovládajúcich slovanský jazyk. Na základe tejto žiadosti prišli v roku 863 na územie Veľkomoravskej ríše bratia Konštantín (Cyril) a Metod, ktorí podľa tradície prekročili Dunaj 5. júla. Jedným z výsledkov ich činnosti na Veľkej Morave bol vznik slovanského učilišťa, centra kultúry a vzdelanosti. Jeho presná lokalita nie je známa, archeologické výskumy však naznačujú existenciu cirkevnej školy práve na hrade Devín.
