BRATISLAVA - Formujúce sa jadro Európskej únie by sa nemalo stať exkluzívnym klubom niektorých krajín bez možnosti ďalšieho rozšírenia. V dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to vyhlásil štátny tajomník ministerstva zahraničia Ivan Korčok.
Súčasná diskusia o viacrýchlostnej EÚ je reakciou na situáciu, v ktorej sa únia ocitla za posledné desaťročie plné permanentných kríz, vysvetlil Korčok. Ďalšia integrácia v oblasti eurozóny alebo v oblasti schengenského priestoru je preto podľa neho logickou úvahou a dnes je jasné, že viaceré krajiny pôjdu týmto smerom. Slovensko z pohľadu štátneho tajomníka nesmie pri týchto vyjednávaniach chýbať.
"To, čo my hovoríme jednoznačne, je, že toto jadro musí ostať otvorené. Nesmie to byť určitá skupina štátov, ktorá je exkluzívna, ktorá sa uzatvorí a neumožní ostatným aj v prípade, že by mali záujem sa na tejto selektívnej integrácii zúčastniť," zdôraznil Korčok.
S predstavou, aby bol vstup do jadra EÚ otvorený, súhlasí aj podpredseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Martin Klus (SaS). "V takom prípade sa niet čoho obávať. V čase, kedy nám jednotlivé politiky zvyšujúce mieru integrácie nevyhovujú, tak by sme mali zostať mimo nich," povedal.
Opozičnému poslancovi pritom prekáža, že sa nediskutuje o tom, aké môžu byť dôsledky toho, že Slovensko bude v jadre EÚ. "My sme jasne pomenovali, kde si vieme predstaviť, že by Slovensko radšej v jadre byť nemalo, ako je napríklad prerozdeľovanie utečencov," doplnil.
Podľa poslanca Európskeho parlamentu Ivana Štefanca (KDH) by záujmami Slovenska pri vyjednávaniach mala byť snaha udržať sa v eurozóne, v schengenskom priestore, pokračovanie v integrácii v oblasti Energetickej únie, bezpečnostnej únie alebo napríklad vo vytváraní spoločného digitálneho trhu. "Pre nás tou červenou líniou, tou stopkou je suverenita v oblasti daní, suverenita v sociálnych témach, suverenita v penzijných otázkach," vysvetlil europoslanec.
Korčok odmietol, že Slovensko nebude mať vplyv na určenie podmienok členstva v jadre EÚ. "My si určíme cenu, za ktorú sme pripravení na hlbšiu integráciu a tá cena bude určovaná tým, čo je náš záujem," ozrejmil. "Celá debata, že Slovenská republika sa hlási k hlbšiemu usporiadaniu, je o tom, že chceme byť pri stole, pri ktorom sa rozhoduje," uviedol s tým, že postoje opozície vníma ako deklaráciu, že Slovensko pri vyjednávacom stoje byť nechce.
"Mám pocit, že toto je situácia, ako keby sme v minulosti stáli pred pomyselným rozhodnutím, či vstúpiť do eurozóny, alebo nevstúpiť. Keď počúvam SaS, mám pocit hraničiaci s istotou, že keby dnes stálo SaS pred rozhodnutím, či vstúpiť do eurozóny, že povie nie," doplnil. Členstvo v eurozóne je podľa neho pre Slovensko výhodné, keď rastie rýchlejšie ako ostatné krajiny V4, ktoré euro neprijali.
Podľa Klusa SaS nie je stranou, ktorá by Slovensko nechcela vidieť pri vyjednávacom stole o členstve v užšom jadre EÚ. "Ak by sme vedeli v roku 2008, keď sme rozhodovali o vstupe do eurozóny, že súčasťou toho bude zaplatenie dvoch miliárd do Grécka, ktoré už nikdy naspäť nedostaneme, tak by sme takýto postoj veľmi aktívne prehodnocovali, čiže, áno, z dnešného pohľadu sa ukazuje, že diskusia o eure nebola dostatočná, pretože sme si neuvedomili, aké riziká to so sebou nesie. A práve preto sa bavme, čo to jadro znamená," vysvetlil.
