BRATISLAVA - Za návrhom zmeniť zákon o pamäti národa stoja osobné animozity členov SNS voči predstaviteľom Ústavu pamäti národa (ÚPN), ako aj k celej inštitúcii. Uviedla to predsedníčka poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS) a členka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Natália Blahová v tlačovej správe, ktorú poskytla hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.
Podľa Blahovej je ÚPN nadstranícka a apolitická organizácia, a preto jej je podozrivé, že takúto zásadnú zmenu plánujú výhradne predstavitelia vládnej koalície. "Obzvlášť ma udivuje angažovanosť strany Most-Híd,“ povedala Blahová a doplnila, že ak v ústave panujú napäté medziľudské vzťahy, je úlohou manažmentu vyrovnať sa so situáciou. Poslankyňa považuje za absolútne neadekvátne, že vnútorné problémy organizácie bude riešiť NR SR, a to dokonca zmenou zákona.
„Výpady SNS voči ÚPN sú opakované. Pamätáme si, že už v roku 2010 sa SNS zasadzovala o úplne zrušenie tejto inštitúcie. Takéto kroky sú nebezpečné vzhľadom na to, že spoločnosť nie je dostatočne oboznámená ani vyrovnaná so zločinmi komunizmu,“ uviedla Blahová. Politické zasahovanie do apolitickej inštitúcie podľa nej rúca jej nestrannosť a nezávislosť. Môže mať za následok to, že svoj účel naozaj prestane spĺňať. „Predpokladám, že mnohým bývalým komunistom a príslušníkom ŠtB by taký stav vyhovoval. Je veľmi smutné, že zmenu iniciujú práve členovia ľudsko-právneho výboru,“ dodala Blahová.
Koaliční poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Edita Pfundtner (Most-Híd), Ľubomír Želiezka (Smer-SD) a Martina Šimkovičová (nezaradená) predkladajú na júnovú schôdzu parlamentu návrh novely zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa). Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok. Výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN by schválením novely skončil k 15. októbru 2017, pričom doterajší predseda správnej rady Krajňák naďalej ostane členom tejto rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený, teda do roku 2019. Ak poslanci novelu schvália, účinná by mala byť od 15. októbra 2017.
Navrhovaným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva Správna rada ústavu ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda správnej rady. Rovnako sa návrhom ruší výbor ústavu a orgánmi ústavu zostanú Dozorná rada ÚPN a Správna rada ÚPN. Navrhovaná úprava definuje nezlučiteľnosť funkcie člena orgánov ústavu, členov správnej rady a dozornej rady s pracovným pomerom alebo iným pracovnoprávnym vzťahom s ústavom. Poslanci považujú za nevyhnutné aj šetrenie finančných prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu.
Preto sa upravuje výška mesačnej odmeny za výkon funkcie predsedu správnej rady z trojnásobku na dvojnásobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Poslanci navrhujú pridať oprávnenie orgánu, ktorý ustanovil člena správnej rady, odvolať ho aj v prípade "zistených závažných nedostatkov dozornou radou pri výkone jeho funkcie", ale aj vtedy, ak spácha trestný čin alebo šesť mesiacov nevykonáva činnosť. Správna rada má deväť členov, päť členov volí parlament, dvoch členov volí vláda a dvoch volí prezident.
