BRATISLAVA - Návrh zákona o vysokých školách, ktorý predložili na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Boris Kollár, Peter Štarchoň, Adriana Pčolinská, Milan Krajniak, Peter Pčolinský za hnutie Sme rodina, poslanci neposunuli do druhého čítania.
„Cieľom predkladaného návrhu zákona bolo upraviť odvolávanie členov disciplinárnych komisií verejných vysokých škôl a fakúlt verejných vysokých škôl, ako aj rozšíriť možnosti vysokých škôl udeľovať absolventom magisterského študijného programu ďalšie akademické tituly," odôvodnili predkladatelia.
Poslanci nepodporili ani návrh zákona o rodine, ktorý predložila skupina poslancov Boris Kollár, Petra Krištúfková a Zuzana Šebová. V návrhu zákona sa sprísňovali podmienky pre osobu, ktorej môže byť súdom zverené maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti o podmienku, aby táto osoba nespáchala úmyselný trestný čin. „Taktiež by sa taxatívne stanovila povinnosť súdu preskúmať osobu, ktorej súd zverí maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, či nespáchala úmyselný trestný čin a vyžiadal si k tejto osobe odpis z registra trestov," uviedli poslanci.
Podľa súčasného zákona o rodine môže súd maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti aj do pestúnskej starostlivosti osobe alebo aj iba jednému z manželov, ak táto osoba spĺňa podmienky stanovené zákonom. V uvedených podmienkach však nie je stanovená povinnosť súdu skúmať, či osoba, ktorej súd zverí maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, spáchala úmyselný trestný čin.
Poslanci nepodporili ani tretí návrh z dielne Sme rodina. Novelou zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu (zákon o exekučnej amnestii) chceli predkladatelia návrhu vytvoriť podmienky na upustenie od vymáhania pohľadávok štátu voči občanom Slovenskej republiky, ktoré vznikli od 1. januára 1993 do 31. augusta 2017 za podmienky, že občan Slovenskej republiky uhradí svoj dlh voči správcovi pohľadávky do 31. decembra 2017.
„Po zaplatení dlhu mu budú odpustené úroky z omeškania a poplatky a správca pohľadávky podá návrh na zastavenie exekúcie. Zároveň návrh zákona stanovuje výšku pohľadávky občana Slovenskej republiky voči správcovi pohľadávky nepresahujúcu 10 000 eur bez príslušenstva," vysvetľovali. V Slovenskej republike prebiehajú v súčasnom období tri milióny exekúcií. Exekútori môžu zrážať dlh aj z nemocenskej dávky, dôchodku a výživného. „Podľa najnovších informácií zo Sociálnej poisťovni má viac ako 34-tisíc dôchodcov exekuovanú časť dôchodku," uviedli v pléne počas rozpravy predkladatelia.
Parlament neschválil opozičný návrh na zavedenie otcovskej dovolenky
Národná rada SR neschválila návrh novely zákona o sociálnom poistení od nezaradenej poslankyne Simony Petrík, ktorým sa mala zaviesť otcovská dovolenka. Podľa jej návrhu by Sociálna poisťovňa poskytovala otcom tzv. otcovskú dávku, čím by otec získal nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia a rovnako ako matka by získal nárok na 75 % dennej hrubej mzdy zo Sociálnej poisťovne. Ako uviedla poslankyňa, v súčasnosti síce majú otcovia nárok na materskú dávku, avšak nemôžu si ju vziať v období, keď materskú dávku dostáva matka dieťaťa.
Poslankyňa Simona Petrík neuspela ani s druhým návrhom novely zákona o sociálnom poistení. Týmto návrhom chcela zaviesť možnosť zdieľaného ošetrovania člena rodiny. V súčasnosti totiž môže dostávať ošetrovné zo Sociálnej poisťovne len jedna osoba v tom istom prípade. "Rozdelenie obdobia ošetrovania medzi viacerých členov rodiny by prinieslo viac možností zladenia rodinného a pracovného života," uviedla. Matka s otcom by sa podľa jej návrhu mohli dohodnúť na prestriedaní sa pri ošetrovaní dieťaťa napríklad po dvoch dňoch a ani jeden z nich by nebol ukrátený na svojom nároku na ošetrovné.
Návrhy z dielne Kotleba - ĽSNS poslanci nepodporili
Parlament dnes neposunul do druhého čítania trojicu návrhov zákonov z dielne poslancov NR SR za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Novelou zákona o reklame chceli zakázať vysielanie reklamy v časovom období, keď vysielanie sledujú deti a mládež do 18 rokov. "Okrem zákazu vysielania reklamy počas programov určených pre deti a mládež do 18 rokov navrhujeme zakázať vysielanie reklamy aj 30 minút pred vysielaním a 30 minút po odvysielaní takéhoto programu. Ďalším cieľom predloženého návrhu zákona je celkový zákaz pôsobenia osôb mladších ako 15 rokov v reklame," uviedli.
Poslancom za ĽSNS neprešiel ani druhý návrh novely Trestného zákona, ktorým chceli poskytnúť štátnym orgánom právomoci, ktoré môžu efektívne využiť v boji s nelegálnym výrubom stromov. "Zákaz neoprávneného pohybu po lesoch so sečným nástrojom umožňujúcim rýchly výrub stromov, prípadne pílou považujeme za efektívny spôsob, ako zabrániť pokračujúcemu úbytku lesných plôch spôsobeného kriminalitou jednotlivcov a organizovaných skupín zlodejov," uviedli. Po schválení tejto novely a jej vstupu do platnosti by podľa predkladateľov mohli štátne orgány zakročiť voči akejkoľvek osobe plánujúcej nelegálny výrub stromov.
Návrh novely Trestného poriadku, ktorým chceli poslanci za ĽSNS Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Mora posilniť postavenia poškodeného v trestnom konaní tak, aby bol zabezpečený objektívnejší a spravodlivejší proces, poslanci parlamentu tiež nepodporili. Podľa predkladateľov by zmena v konečnom dôsledku viedla k nižšej miere kriminality, väčšej vymožiteľnosti práva a vyššej bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky.
"V súčasnom právnom poriadku sú záujmy obetí trestných činov, t. j. poškodených, nedostatočne chránené. A to aj napriek tomu, že zmyslom a hlavným cieľom trestného práva je práve ochrana ľudí pred nebezpečnou kriminalitou, ktorá predstavuje významný zásah do života poškodených a ich blízkych. Dokonca platí, že súčasné zákony častokrát viac ochraňujú páchateľov trestných činov, ako ich obete," dodali.
Výška vyživovacej povinnosti sa nebude meniť, navrhovalo to hnutie OĽaNO-NOVA
Návrh novely zákona o rodine z dielne hnutia OĽaNO-NOVA, ktorého účelom bola najmä ochrana najslabších skupín spoločnosti, neprešiel dnes v parlamente do druhého čítania. "Účelom novely bola ochrana najmä detí, ktoré sú nezaopatrené, neplnoleté alebo sa sústavne pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc svojich rodičov, ako i rodiča, ktorý sa o takéto dieťa stará sám. V prípadoch neúplných rodín sú tieto mnohokrát odkázané na finančnú pomoc druhého rodiča, ktorý ju zabezpečuje práve prostredníctvom tzv. minimálneho výživného. Neúplné rodiny sú najviac ohrozené chudobou, potvrdzujú to dlhodobo výskumy, tzn., že sú ohrozené samotné deti. Zákonné výživné však v mnohých prípadoch nepokrýva ani základné potreby dieťaťa, preto je potrebné výšku minimálneho výživného rodiča zvýšiť," navrhovali poslanci.
Podľa nich je častou praxou pri rozhodnutiach súdov o neodkladných opatreniach, že sa sudcovia nezaoberajú finančnou situáciou rodičov a stanovia povinnému až do rozhodnutia vo veci samej iba minimálnu vyživovaciu povinnosť, čo často vedie k rapídnemu zníženiu životného štandardu rodiny (neúplnej) na dlhší čas. "Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje upraviť výška vyživovacej povinnosti, a to tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa vo výške 45,21 eur mesačne," uvádzali predkladatelia z OĽaNO-NOVA.
