BRATISLAVA - Bezpečnostná stratégia SR (BS SR) je dobre napísaný dokument, ktorý však treba aktualizovať. Nová stratégia by nemala byť predmetom sporu či už v rámci politického súboja, ale ani s mimovládnym sektorom a akademickou obcou. Preto ich do diskusie o stratégií treba zapájať už teraz – v procese prípravy. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Lukáš Parízek priznal, že v súvislosti s BS SR, často dostáva otázku o zasahovaní cudzích mocností do vnútroštátnych záležitostí. Parízek vedie pracovnú skupinu, ktorá pripravuje novú Bezpečnostnú stratégiu.
„Mimo nášho rezortu a štandardných partnerov, ako sú ministerstvo vnútra, obrany, spravodlivosti, spravodajských služieb a NBÚ, pracujeme v postate so všetkými rezortmi, ktoré vedia v rámci svojich kompetencii vstúpiť do prípravy stratégie. Paralelne komunikujeme aj s poslancami NR SR, pretože sa predpokladá, že po schválení vládou sa prerokuje v parlamentne. Takisto aj s akademickou sférou, mimovládnym sektorom a verejnosťou,“ priblížil Parízek proces prípravy stratégie. S poslancami aj zástupcami mimovládok sa už raz stretol, ďalšie kolo stretnutí plánujú pred finalizáciou stratégie. Na schôdzke na ministerstve sa zúčastnili aj zástupcovia koaličných, aj opozičných strán. Medzitým o BS SR komunikujú aj na akademickej pôde, Parízek ju predstavuje aj na univerzitách v Bratislave, Banskej Bystrici a v ďalších mestách.
„Nepredpokladám – pevne dúfam a verím, že prerokovanie Bezpečnostnej stratégie neskončí hádkou v parlamente a že tomu pomôžu aj spoločné stretnutia. Robíme ich aj preto, aby s tým neboli poslanci či iné rezorty prvýkrát konfrontované v pripomienkovom konaní. Snažíme sa všetky hrany obrúsiť teraz,“ dodal Parízek. Konfrontačný scenár nepredpokladá ani v prípade, ak sa zainteresovaní sústredia na Slovensko a domáce úlohy, ktoré máme pred sebou. „Podstatné je, aby sme pochopili, že sa treba sústrediť na nie prioritne zahranično-politický kontext, ale vnútropolitický. To znamená, že keď sa neustále budeme baviť o zahraničí, tak tam bude možné badať nejaké rozkoly v rámci diskusie, ale keď sa zameriame na vnútroštátny rozmer a na seba samých, tak ja verím tomu, že konsenzus nájdeme,“ povedal Parízek. Priznal, že často dostáva otázku, do akej miery sa Bezpečnostná stratégia SR bude venovať téme zasahovania cudzích mocností do vnútroštátnych záležitostí.
„Treba si uvedomiť, že zasahovanie cudzej moci do záležitostí iného štátu nie je neštandardné, to sa deje, vždy sa to dialo a pravdepodobne sa to diať bude. Môžeme hovoriť o určitom rozmachu, ktorý ponúkajú informačné technológie, sociálne siete, ale deje sa to aj prostredníctvom súkromných spoločností, prostredníctvom spravodajských služieb a rôznych aktivít a nástrojov, ktoré sú nevojenského charakteru a nie vždy ich je vidieť. Toto treba brať do úvahy, byť pripravený a pracovať s národnými kapacitami na predchádzanie a prevenciu tohto fenoménu a treba tiež pracovať so spoločnosťou a orgánmi štátnej správy, aby boli dostatočne odolné voči takýmto vplyvom,“ povedal Parízek na margo zasahovanie cudzích mocností do vnútroštátnych záležitostí.
Slovensko pracuje na aktualizácii Bezpečnostnej stratégie, tá súčasná platí od roku 2005. Za posledných 12 rokov sa významne zmenilo bezpečnostné prostredie a zároveň sa zmenili bezpečnostné stratégie nielen v ostatných krajinách, ale sa aktualizovali stratégie Európskej únie a NATO. „Bezpečnostná stratégia nemusí byť odznova a úplne inak napísaná, ale treba ju revidovať a takisto si aj vyhodnotiť, do akej miery sme dokázali túto pôvodnú stratégiu plniť alebo neplniť. V stratégii z roku 2005 boli dobre pomenované trendy a hrozby v bezpečnostnom prostredí, ale treba zdôrazniť, že bola pripravovaná v čase vstupu Slovenska do EÚ a do NATO,“ uviedol štátny tajomník. Ako ďalej vysvetlil, takéto stratégie sa menia pri významnej zmene bezpečnostného prostredia, prípadne vtedy, keď splníme všetky úlohy, ktoré si v stratégii vytýčime. „Ideálny stav je taký, že keď naplníme všetky očakávania a úlohy, ktoré si v stratégii dáme, tak by sme ju mali aktualizovať, aby sme sa pohli ďalej,“ povedal Parízek s tým, že chystaná Bezpečnostná stratégia by mohla platiť päť až desať rokov.
