BRATISLAVA - Slováci sa zadlžujú čím ďalej, tým viac. Hoci tento fakt nepatrí k novinkám a Slovensko je krajinou, v ktorej sa pôžičkám darí už od začiatku histórie ich poskytovania, v súčasnosti je zadlžených až 35% domácností.
Dopyt po úveroch pritom neklesol ani počas finančnej krízy, čím sme sa zaradili medzi európsku raritu. Rastúcim trendom je bohužiaľ aj požičiavanie si peňazí na dovolenky či vianočné darčeky, pričom ľudia sú schopní podliehať lákavým, no nie vždy pravdivým reklamám.
Samotné dlhy pritom nie sú vo svete ničím výnimočným a mnoho ľudí sa s požičaním peňazí stretlo minimálne pri kúpe domu či bytu. Ako však ukazujú najnovšie čísla, mnohé domácnosti nie sú schopné svoje dlhy splácať. Dôkazom je hrozivý počet exekúcií, ktoré sa nahromadili na súdoch a ktoré dosahujú číslo 3 milióny, pričom ročne pribudne až 600 tisíc nových. Podľa odborníkov je to však len vrchol ľadovca, keďže nie každý dlžník sa nachádza v štádiu exekúcie a taktiež neplatí rovnica jeden dlžník, jedna exekúcia, keďže nezriedka na jednu fyzickú osobu pripadá aj desať exekučných návrhov. Presný počet ľudí neschopných splácať svoje záväzky tak nie je známy.
Smutnú realitu osôb, ktoré v dôsledku exekúcií prišli o strechu nad hlavou, dobre pozná občianske združenie Dobrý pastier, ktoré sa pomocou týmto ľuďom dlhodobo venuje. Podľa sociálnej pracovníčky združenia Evy Murínovej je najťažšie klientov motivovať, aby so svojou situáciou začali niečo robiť a dlhy splácali. Súdny exekútor Martin Píry, ktorý so združením spolupracuje, tiež poukázal na to, že právo síce ponúka rôzne možnosti, ľudia však o nich v praxi ani netušia. Zároveň varoval aj pred rozmáhajúcim sa trendom požičiavania si na veci, ktoré ľudia nepotrebujú a ani si ich nemôžu dovoliť. Ako jedno z opatrení navrhol reguláciu reklám na finančné produkty napr. v predvianočnom období. S tým súhlasí aj advokát Peter Hodál, ktorý hovorí, že kľúčové je posilnenie celospoločenského povedomia o probléme a zbavenie sa pocitu, že finančné problémy zvládneme a vyhľadanie pomoci je zahanbujúce.
Situácia sa pre dlžníkov začala zlepšovať s účinnosťou nových pravidiel týkajúcich sa exekúcií a osobného bankrotu, podľa ktorých môžu dlžníci podať prostredníctvom Centra právnej pomoci návrh na osobný bankrot. Počas prvého mesiaca účinnosti zákona tak podľa riaditeľky Centra právnej pomoci Evy Kováčechovej urobilo až 530 ľudí, pričom viac ako 8 000 ľudí bolo v Centre na konzultácií.
Ako ďalej riaditeľka Centra právnej pomoci uviedla na seminári „Ako sa neutopiť v dlhoch“, to, že jedinou oprávnenou inštitúciou, prostredníctovm ktorej môže byť tento návrh podaný, má veľký význam mimo iného v tom, že dlžníci nepodľahnú „výhodným“ ponukám na pomoc a konzultáciu od rôznych spoločností, ktorých hlavným cieľom je využívať ľudí v tiesni na dosahovanie vlastného zisku.
Podľa europoslankyne Jany Žitňanskej (NOVA, EKR), ktorá seminár „Ako sa neutopiť v dlhoch“ organizovala sa zdá, že prijatím zmien v exekúciách a osobnom bankrote štát pokročil v efektívnej pomoci ľuďom, ktorí sa často nie vlastnou vinou dostali do finančnej tiesne. „Treba si však uvedomiť, že exekúcia nevzniká zo dňa na deň, ale je to dlhodobý proces a pomáhať treba už pri prvých náznakoch. To, čo na Slovensku chýba, je preto sieť poradní, ktoré zadarmo poradia ľuďom ocitajúcim sa vo finančnej tiesni,“ hovorí europoslankyňa.
Na Slovensku síce poradenstvo zatiaľ poskytujú takmer výlučne spotrebiteľské združenia či charitatívne organizácie, inšpiráciu by sme však mohli čerpať napr. v Českej republike, kde odborníci z Poradny při finanční tísni už niekoľko rokov pomáhajú a snažia sa najmä včas zachytiť osoby s finančnými problémami. Poradenstvo je pritom hradené aj z príspevkov bánk, ktorým záleží, aby svoje peniaze dostali naspäť, ale aj na tom, aby sa konkrétny človek mohol do budúcnosti opäť stať ich klientom.
Vo Francúzsku sa podľa odborníka z finančnej poradne Crésus zameriavajú taktiež na indikátory, prostredníctvom ktorých dokážu včas odhaliť osoby, ktoré sa dostávajú do problémov – varovnými znakmi tak pre nich sú napríklad dve po sebe neuhradené faktúry za elektrinu, po ktorých by mal dodávateľ spozornieť a dlžníka informovať o možnosti finančného poradenstva.
Ako sa zhodlo viacero rečníkov v rámci seminára, ďalším z kľúčových riešení je posilňovanie finančnej gramotnosti Slovákov. Tento cieľ sa dlhodobo snaží dosiahnuť aj organizácia Junior achievement Slovensko, a to prostredníctvom programov zameraných na žiakov. Ako totiž uviedol programový riaditeľ JA Slovensko Peter Kalčevský, iba 6 – 8% testovaných detí má dostatočné finančné povedomie. To, že finančné vzdelávanie je síce nesmierne dôležitým, ale nie univerzálnym opatrením, si myslí riaditeľ európskej siete pre finančnú inklúziu (EFIN) Olivier Jérusalmy, ktorý sa počas svojho pôsobenia stretáva aj s finančne vzdelanými ľuďmi, ktorí však nemali inú možnosť ako vziať si nevýhodnú pôžičku. Súčasťou riešenia zadlženosti preto podľa neho je aj identifikácia a zákaz tzv. toxických finančných produktov, ktoré už od začiatku predurčujú dlžníkov na veľké problémy.
„Ako platí nielen vo svete financií, prevencia je vždy lacnejšia ako následné hľadanie riešenia problému. Preto je nevyhnutné nielen zlepšiť finančnú gramotnosť ľudí, ale najmä konečne vytvoriť sieť poradní, ktorá zachytí ľudí v čase, keď do dlhovej pasce ešte len padajú a stále majú možnosť sa z nej dostať. Práve preto sa plánujem dlhovej problematike a najmä potrebe vytvorenia poradenských centier aj naďalej venovať, či už prostredníctvom spolupráce s kompetentnými orgánmi alebo upozorňovaním na problém a zvyšovaním povedomia o ňom. Dúfam preto, že sa nám podarí v tomto smere inšpirovať zahraničím a čoskoro uvidíme prvé zmeny,“ uzatvára europoslankyňa Jana Žitňanská.
