BRATISLAVA - Európska bezpečnostná politika nie je efektívna a je zameraná na národnú úroveň. V koordinácii národných politík sú nedostatky a je čas zamerať sa na bezpečnostné problémy na európskej úrovni. Na krste publikácie „Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia“ to povedal Dušan Chrenek, riaditeľ Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Publikácia Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia je projektom stredoeurópskej bezpečnostnej a zahranično-politickej komunity a jednou z najdôležitejších publikácií v Európe v tejto oblasti. Cieľom publikácie je poskytnúť expertom a akademikom aktuálne a relevantné analýzy na odbornej úrovni o otázkach medzinárodných vzťahov a globálneho bezpečnostného prostredia a prispievať do strategickej diskusie v euroatlantickom priestore.
Publikácia každoročne obsahuje približne päťdesiat príspevkov od expertov z celého sveta. Doteraz do Panorámy prispelo viac ako tristo autorov zo štyridsiatich štátov. Publikácia je súčasťou akademického indexu Thompson Reuters Book Citation Index a štandardne je používaná na vysokých školách ako výskumný a študijný materiál v oblasti medzinárodných vzťahov, zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Dvanáste vydanie, ktoré zahŕňa roky 2015 aj 2016, symbolicky pokrstili papierovými „európskymi“ hviezdami, ktoré mali naznačovať presun politiky z národnej úrovne na európsku. „To, že sa kniha krstí na európskej pôde, teda na zastupiteľstve Európskej komisie v Bratislave je veľmi symbolické. V tohtoročnej edícii je mnoho tém, ktoré sa zaoberajú práve európskou hraničnou bezpečnosťou,“ povedal Richard Turcsányi, riaditeľ Inštitútu strategických politík (STRATPOL), čo publikáciu vydáva.
„Zastupiteľstvo Európskej komisie na Slovensku neorganizuje mnoho projektov zameraných na bezpečnostné a obranné problémy. Preto si myslím, že je čas, aby sme sa na tieto problémy zamerali. Európska únia urobila v posledných šiestich mesiacoch veľký posun v bezpečnostnej oblasti,“ povedal Chrenek. Únia podľa neho pokročila najmä v otázkach o obrannom priemysle, európskom obrannom fonde a lepšej spolupráci v oblasti vedy, výskumu a zdieľaní zariadenia, progres nastal aj v spolupráci so Severoatlantickou alianciou (NATO). „Pre zachovanie bezpečnosti je dôležité postupne pracovať nielen na obrane ale podporovať obchod, rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc. Vo všetkých týchto oblastiach je Európska únia silná. Vždy je lepšie predchádzať problémom, ako ich riešiť, vrátane bezpečnostných a vojenských problémov ale aj migrácie,“ dodal Chrenek.
Ako ďalej Turcsányi uviedol, organizácia už pripravuje ďalšie vydanie publikácie, v ktorom sa zamerajú na stredoeurópsku bezpečnostnú problematiku. „Okrem tradičných bezpečnostných problémov sa zameriame aj na nové bezpečnostné hrozby, ktoré sú stále dôležitejšie,“ vysvetlil.
Nápad zverejniť publikáciu vznikol v roku 2004 na think-tanku ministerstva obrany, konkrétne na Inštitúte pre bezpečnostné a obranné štúdiá. „Pred trinástimi rokmi bolo cieľom zverejniť nápady a názory na najdôležitejšie témy týkajúce sa európskej a svetovej bezpečnosti. K tomuto projektu sa pridala Česká republika a neskôr aj iné krajiny. Dnes sú v publikácii práce od autorov z Japonska, Ameriky alebo Čile. Panoráma má skutočne globálny dosah, pokiaľ ide o témy a autorov,“ povedal Róbert Ondrejcsák, štátny tajomník rezortu obrany a editor publikácie. Dodal, že témy zaoberajúce sa otázkou obrany a bezpečnosti sa stávajú stále aktuálnejšie.
Šestnásť krajín EÚ oficiálne oznámilo zámer vytvoriť Európsku prokuratúru
Šestnásť členských krajín vrátane Slovenska oznámilo dnes trom hlavným inštitúciám Európskej únie - Európskej komisii, Európskej rade a Európskemu parlamentu - svoj zámer vytvoriť Európsku prokuratúru (EPPO). Šestnásť členských krajín pre zriadenie EPPO využije tzv. mechanizmus posilnenej spolupráce. Európska prokuratúra bude mať na starosti vyšetrovanie trestných činov proti finančným záujmom Únie a súdne stíhanie ich páchateľov.
Oficiálne oznámenie podpísalo 16 z 28 súčasných členských krajín EÚ: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko. Ostatné členské štáty (s výnimkou Británie, ktorá sa chystá na ukončenie členstva) sa môžu rozhodnúť pre spoluprácu v tejto oblasti kedykoľvek pred alebo po prijatí nariadenia o vzniku EPPO.
Maltský minister spravodlivosti Owen Bonnici dnes v mene maltského predsedníctva v Rade EÚ uviedol, že hoci sa Malta nezúčastňuje na posilnenej spolupráci pre EPPO, ako krajina predsedajúca EÚ pracuje v prospech rýchleho prijatia príslušného nariadenia a dosiahnutia medziinštitucionálnej dohody už v najbližších mesiacoch. Nariadenie, ktorého text sa zrodil počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, musí získať súhlas Európskeho parlamentu pred tým, ako nadobudne konečnú platnosť.
