BRATISLAVA - Jedna z najväčších vymožeností európskej integrácie, jeden z jej najviditeľnejších výsledkov, výborná vec - takto opisujú Schengen poslanci Národnej rady SR, ktorí boli oslovení. Veria, že prežije napriek bezpečnostným rizikám, ktorým čelí Európa.
"Kvôli občanom Európskej únie by bolo veľmi zlé zrušiť túto vymoženosť Únie. Myslím, že členské štáty sa budú snažiť, aby posilnili schengenskú hranicu, aby sa bezpečnostné riziká minimalizovali a zároveň aby nechali otvorený priestor pre komunikáciu a cestovanie občanov EÚ," povedal Jaroslav Paška zo SNS. Schengen má podľa neho perspektívu. "Dôležité je nastaviť režim tak, aby bola táto zóna bezpečná, chránená, a aby fungovala ako voľný priestor," doplnil.
František Šebej z Mosta-Híd verí, že Schengen prežije, hoci je konštruovaný na menej kritické situácie. "Schengen nie je do nepohody. Ak chceme, aby prežil, musí sa s ním niečo stať," uviedol s tým, že žiaduca je dôsledná ochrana schengenských hraníc.
Podľa lídra hnutia Sme rodina Borisa Kollára je Schengen výborná vec. "Uľahčuje pohyb tovarov, osôb. Je to perfektná vec. Schengen treba udržať, je výbavou," poznamenal Kollár, ktorý je za dôslednú ochranu schengenských hraníc. Keby sa riadne chránili, neboli by tu podľa neho také bezpečnostné riziká.
"Schengen je jednou z najväčších vymožeností európskej integrácie. Samozrejme, za predpokladu, že sa bude dôsledne chrániť vonkajšia schengenská hranica, čo, žiaľ, počas migračnej krízy v prípade niektorých členských štátov neplatilo, a to bola chyba," povedal Ľuboš Blaha zo Smeru-SD, ktorý tiež zdôrazňuje potrebu ochrany hraníc. Pri bezpečnostných hrozbách 21. storočia je podľa neho potrebná moderná inteligentná ochrana a celoeurópska spolupráca. "Schengen nie je prekážkou, ale, naopak, je nástrojom boja za bezpečnejšiu Európu aj bezpečnejšie Slovensko," podotkol Blaha.
Európa bez hraníc, teda Schengen, je aj podľa Martina Klusa (SaS) jeden z najviditeľnejších a najdôležitejších výsledkov európskej integrácie. "Jej rozpad by bol pre budúcnosť EÚ vážnym ohrozením. Aj preto je nevyhnutné bezodkladne posilniť ochranu vonkajšej hranice, zreformovať azylový systém v celej EÚ a dôsledne bojovať proti špinavému prevádzačskému biznisu," povedal.
Schengen vyzdvihuje i poslankyňa Katarína Cséfalvayová (Most-Híd). "Spolu s eurom je jedným z najhmatateľnejších znakov zjednotenej Európy. Okrem značných ekonomických výhod slobodné cestovanie bez kontrol víta každý občan," uviedla. Cséfalvayová si napriek existujúcim bezpečnostným hrozbám nevie EÚ bez Schengenu predstaviť. Únia podľa nej musí a aj reaguje na súčasnú bezpečnostnú situáciu a posilňuje manažment svojich vonkajších hraníc. "Som presvedčená, že práve ich dôslednejšia kontrola je kľúčom k zachovaniu slobodného pohybu osôb tak, ako sme ho poznali doposiaľ," uzavrela.
EÚ: Pri Schengene môže v budúcnosti zavážiť, či krajina pomáha s migrantmi
Ak sa členské štáty nedohodnú na spoločnom postupe v otázkach migračnej a azylovej politiky, je možné, že voľný pohyb v rámci Schengenu budú môcť využívať len krajiny, ktoré budú ochotné dôsledne spolupracovať s ostatnými štátmi. To zahŕňa aj zdieľanie bremena, ktoré prináša migračná kríza. Povedala to šéfredaktorka portálu Euraktiv Zuzana Gabrižová.
Slovensko malo ambíciu byť súčasťou schengenského priestoru už od začiatku integrácie a postoj slovenských politikov bol v týchto otázkach konsenzuálny. Najmä verejnosť vníma voľný pohyb ako jeden z najväčších benefitov členstva v Európskej únii. Pred vstupom do Schengenu muselo Slovensko splniť náročné technické požiadavky, ktoré sa týkali najmä zabezpečenia vonkajšej hranice únie s Ukrajinou. „Vo všeobecnosti vo väčšine Európy Schengen funguje. Výrazne ho však zasiahla migračná kríza, pre ktorú dodnes pretrvávajú kontroly na niekoľkých hraničných priechodoch,“ konštatovala Gabrižová.
Hraničné kontroly sú v súčasnosti vykonávané na niektorých priechodoch v Rakúsku, Nemecku, Dánsku, Švédsku a Nórsku. Obnovenie kontrol krajinám odporučila aj Rada EÚ. Podľa Gabrižovej je veľkým politickým problémom aj situácia Bulharska a Rumunska, ktoré podmienky na vstup do Schengenu splnili, ale z politických dôvodov sú blokované niektorými členskými štátmi, napríklad Nemeckom alebo Holandskom.
To, či Schengen prežije súčasnú situáciu, najmä s ohľadom na migračnú krízu, je stále otázne. Jeho budúcnosť bude do veľkej miery závisieť od reformy azylovej a migračnej politiky a nového nastavenia týchto politík v EÚ. „Záleží aj na tom, ako bude fungovať kontrola a riadenie externých hraníc, čo momentálne výrazne zlyháva v Grécku alebo v Taliansku,“ zdôraznila Gabrižová.
Schengen vychvaľuje aj švajčiarska ministerka spravodlivosti Sommarugová: Bez neho by sme boli menej chránení pred terorizmom
Členstvo Švajčiarska v Schengene má zásadný význam v boji proti medzinárodnému terorizmu, tvrdí švajčiarska ministerka spravodlivosti Simonetta Sommarugová. Za nezodpovedných označuje tých ľudí, ktorí by chceli zrušiť Schengenskú dohodu. Hoci Švajčiarsko nie je v Európskej únii, od roku 2008 je súčasťou schengenského priestoru, ktorý tvorí 26 krajín a ľudia sa v ňom môžu slobodne pohybovať bez cestovného pasu. Schengen je ale od začiatku migračnej krízy pod paľbou kritiky, podľa ktorej otvoril svoje dvere vlnám migrantov a umožnil teroristom a ďalším zločincom príliš ľahko sa pohybovať v priestore. Sommarugová v nedávnom rozhovore pre denník Blick zdôraznila, že "kľúčovým prínosom" Schengenu je policajná spolupráca. Tá umožňuje štátnej polícii ľahko a rýchlo skontrolovať, či je podozrivá osoba v záznamoch inej členskej krajiny Schengenu. "Bez Schengenu by sme boli menej chránení pred terorizmom. Nedostávali by sme dôležité informácie," uviedla ministerka.
Poznamenala, že ju šokoval minulotýždňový teroristický útok pred parlamentom v Londýne, kde zahynulo päť ľudí vrátane útočníka. Podľa ministerky sa takýto útok môže odohrať aj vo Švajčiarsku, preto má medzinárodná spolupráca zásadný význam. Doplnila, že hoci Británia nie je v Schengene, je súčasťou dohody o systéme zdieľania informácií.
"Nikto nemôže riadiť svoju bezpečnosť osamote," zdôraznila Sommarugová. Ale ani medzinárodná spolupráca nemôže podľa nej úplne zaručiť bezpečnosť v prípade "lacných" teroristických útokov, ako bol ten v Londýne, kde útočník v aute najskôr na Westminsterskom moste narážal do chodcov a potom pred parlamentom pobodal policajta."Jednotlivec dokáže narobiť veľké škody s minimálnym úsilím," konštatovala. Preto je podľa nej dôležité, aby verejnosť pomáhala úradom a nahlasovala podozrenia na prípady radikalizácie osôb.
Momentálne majú švajčiarske úrady pod dohľadom približne 500 ľudí, ktorí prejavujú prostredníctvom internetu sympatie k teroristickej organizácii Daeš, a zhruba 60 osôb za to čelí trestnému konaniu, uviedla Sommarugová a dodala, že počet "skutočne nebezpečných ľudí je niekde medzi týmito dvoma údajmi".
