BRATISLAVA – Parlament odsúhlasil novelizáciu zákona o sťažnostiach. Zmeny vypracoval Úrad vlády (ÚV) SR. Novela zákona o sťažnostiach novým spôsobom upravuje niektoré doterajšie postupy pri podávaní, posudzovaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažností.
Okrem iného sťažnosť bude musieť byť písomná a podať ju možno v listinnej alebo v elektronickej podobe. Výnimkou bude ústne podanie pri zdravotne znevýhodnených občanoch. Ako predkladateľ vysvetľuje v materiáli, podávanie sťažnosti ústne do záznamu bolo podľa poznatkov orgánov verejnej správy z aplikačnej praxe zneužívané. Na orgán verejnej správy sa sťažovateľ často dostavil s množstvom dokumentov a domáhal sa, aby na ich základe a jeho komentára k nim bol orgánom verejnej správy vyhotovený záznam o ústnej sťažnosti.
Novela tiež konkretizuje obsah niektorých pojmov, úkonov a povinností, ktoré s problematikou vybavovania sťažností súvisia. Súčasne sa novelou riešia otázky súvisiace s procesom informatizácie spoločnosti, čo by malo prispieť k efektívnejšiemu vybavovaniu sťažností, píše sa v predkladacej správe k norme.
K novele bola podaná aj hromadná pripomienka. Jeden z jej predkladateľov Ondrej Dostál uviedol ako hlavný problém navrhovanej novely neskracovanie lehoty na vybavenie sťažností. Pripomenul existujúci stav, keď lehota na vybavenie sťažnosti je stanovená na 60 pracovných dní a existuje možnosť ju predĺžiť. Preto navrhoval skrátiť lehotu na vybavenie sťažnosti na 30 pracovných dní, lebo lehotu 60 pracovných dní, čiže zhruba tri kalendárne mesiace, považuje za neprimerane dlhú vzhľadom na účel zákona o sťažnostiach. Úrad vlády SR rovnako odmietol skrátiť lehoty pre vybavovanie opakovaných sťažností a sťažností proti vybaveniu sťažnosti, uviedol ďalej Dostál.
Na druhej strane za pozitívne označil čiastočné akceptovanie pripomienky, aby dotknutý orgán pri predlžovaní lehoty na vybavenie sťažnosti musel tento svoj postup odôvodniť. Dostál verí, že sa tak obmedzí svojvôľa pri predlžovaní lehôt. Podarilo sa presadiť skrátenie lehoty, v ktorej má byť sťažovateľ upozornený, že jeho podanie nie je sťažnosťou, zo súčasných 30 pracovných dní na 15 pracovných dní.
Ako negatívum hodnotí Dostál to, že ÚV SR zotrval na zámere vypustiť zo zákona o sťažnostiach posudzovanie súladu stavu vecí s vnútornými predpismi, nielen zákonmi. Po novom sa tak nebude možné sťažovať napríklad proti porušovaniu Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré podrobnejšie upravujú pripomienkovanie návrhov zákonov nielen štátnymi orgánmi, ale aj verejnosťou, vysvetlil.
Poslanci schválili novelu atómového zákona
Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD) bude mať silnejšie postavenie. Parlament dnes schválil novelu atómového zákona, vďaka ktorej sa do slovenskej legislatívy zavedú nové smernice Euroatomu zavádzajúce nové bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvom ionizujúceho žiarenia. "Navrhovaná právna úprava prispeje k dosahovaniu cieľa vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v Slovenskej republike a k jej neustálemu zvyšovaniu. Tento cieľ sa dosiahne posilnením regulačného rámca spadajúceho do našej pôsobnosti,“ uviedol ÚJD.
Vzhľadom na cieľ dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení vo všetkých štádiách ich životnosti sú v novele zákona formulované nové legislatívne požiadavky na podstatné bezpečnostné vylepšenia projektov. Posudzovanie jadrovej bezpečnosti by mali vykonávať držitelia povolenia pod kontrolou príslušného dozorného orgánu, ktorým je ÚJD. "S tým súvisí aj legislatívne zakotvenie koncepcie ochrany do hĺbky, ktorá spolu s účinnou kultúrou jadrovej bezpečnosti pôsobí ako rozhodujúci faktor pre dosahovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a jej neustáleho zvyšovania,“ doplnil ÚJD.
Novela taktiež kladie dôraz na zabezpečenie dostatočne kvalifikovaného personálu s vplyvom na jadrovú bezpečnosť ako u držiteľa povolenia, u jeho dodávateľov a subdodávateľov, tak aj na strane dozorného orgánu.
Obmedzenie predaja počas sviatkov sa nemá celkom dotknúť predaja kvetov
Obmedzenie predaja v maloobchode by sa nemalo vzťahovať na predaj kvetov počas troch dní v roku. Poslanci NR SR za Smer-SD Marián Kéry, Ján Podmanický a Vladimír Matejička predkladajú k novele Zákonníka práce pozmeňujúci návrh, aby predaj kvetov bol možný 8. mája, 1. septembra a 1. novembra. Kéry tento návrh odôvodnil tým, že druhá májová nedeľa sa slávi ako Deň matiek a môže sa sláviť v blízkosti práve dátumu 8. mája. Podľa Kéryho zas 1. septembra by mal byť predaj kvetov povolený, pretože býva dobrým zvykom, že žiaci dávajú na úvod školského roka učiteľkám kvety. Tento návrh teda má umožniť rodičom žiakov určitý komfort. Napokon predaj kvetov má byť povolený aj 1. novembra, keď ľudia kupujú kvety, aby nimi vyzdobili hroby.
Rokovaním o novele Zákonníka práce dnes ukončili poslanci NR SR tretí deň rokovania na 14. schôdzi v tomto volebnom období. Parlament má na tejto schôdzi definitívne schváliť návrh skupiny koaličných poslancov za strany Smer-SD, SNS a Most-Híd na čele s Jánom Podmanickým a Mariánom Kérym na zatvorenie obchodov počas sviatkov. Podľa návrhu novely Zákonníka práce by mal byť maloobchodný predaj od začiatku mája tohto roka úplne alebo sčasti zakázaný počas šestnástich štátnych sviatkov v roku.
V návrhu koaličných poslancov sa uvádza, že v záujme ochrany zamestnancov sa v súlade s kultúrnymi tradíciami Slovenskej republiky ustanovujú dni, počas ktorých nie je možné nariadiť a ani dohodnúť so zamestnancom prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Týmito dňami sú: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok do 14:00 hodiny, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12:00 hodine, 25. december a 26. december.
Vo výberových konaniach sudcov, v hodnotení sudcov ako aj v disciplinárnych konaniach majú nastať zmeny
Vo výberových konaniach sudcov, v hodnotení sudcov ako aj v disciplinárnych konaniach by mali nastať zmeny, ktoré prináša novela zákona o sudcoch a prísediacich z dielne ministerstva spravodlivosti. Novelu, ktorá zavádza hromadné výberové konania pri obsadzovaní voľných sudcovských miest na okresných súdoch, dnes posunula do druhého čítania NR SR. Tento inštitút by mal podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej priniesť vyššiu mieru transparentnosti a kvality kandidátov ako aj pružnejšie a rýchlejšie obsadzovanie voľných sudcovských miest.
Rezort k tejto zmene pristupuje preto, lebo čas od uvoľnenia sudcovského miesta až po jeho obsadenie je najmä po zavedení previerok veľmi dlhý, niekedy trvá celý proces rok. Pre previerky máme dlhodobo neobsadené sudcovské miesta, permanentne je neobsadených 100 miest a to robí problém, zdôraznila ministerka pri predstavovaní návrhu. Zmeny majú podľa Žitňanskej prispieť k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti a na spravodlivý súdny proces.
Termín hromadného výberového konania určí Súdna rada SR, v jednom termíne bude výber vo všetkých krajoch. Výberové komisie budú päťčlenné – po dvaja zástupcovia v komisii budú za súdnu radu, dvaja budú nominanti ministerstva spravodlivosti a jeden zástupca z kraja. Prvé hromadné výberové konanie podľa nových pravidiel by sa mohlo konať ešte tento rok, následne sa bude ešte čakať na preverenie a tak prvé zoznamy úspešných kandidátov za jednotlivé kraje by mohli byť k dispozícii v budúcom roku.
Na základe hromadného výberového konania vznikne databáza kandidátov na funkciu sudcu. Bezprostredne po uvoľnení miesta sudcu na okresnom súde alebo po určení voľného miesta ministrom spravodlivosti bude môcť Súdna rada SR v relatívne krátkom čase navrhnúť prezidentovi kandidáta na vymenovanie sudcu. Po vymenovaní na súd musí sudca na ňom byť aspoň päť rokov, pokiaľ nebude mať nejaké zásadne dôvody na preloženie. Kandidáti si musia byť toho vedomí, že napríklad v rámci Prešovského kraja môžu skončiť na súde v Prešove, ale aj v Bardejove.
V oblasti hodnotenia sudcov sa navrhuje zriadenie hodnotiacich komisií, ktoré budú hodnotiť prácu sudcov a súčasne sa navrhuje zverejňovanie týchto hodnotení. Doteraz hodnotili prácu sudcov predsedovia kolégií, resp. predsedovia grémií príslušných súdov. Hodnotiace komisie bude podľa návrhu novely kreovať Súdna rada SR. Navrhovať kandidátov na členov hodnotiacej komisie budú môcť orgány sudcovskej samosprávy, záujmové združenia sudcov a minister spravodlivosti. S cieľom zabezpečiť úplnú profesionalizáciu hodnotiacich komisií sa navrhuje, aby sudcovia ustanovení do tejto komisie nevykonávali popri tejto činnosti funkciu sudcu.
Funkčné obdobie členov bude päť rokov a vytvárať sa budú pre obvod každého krajského súdu
Funkčné obdobie členov bude päť rokov a vytvárať sa budú pre obvod každého krajského súdu. Sudcovia Špecializovaného trestného súdu budú hodnotení hodnotiacou komisiou vytvorenou pre obvod Krajského súdu v Bratislave. Pri vytváraní hodnotiacich komisií na úrovni krajských súdov sa navrhuje z dôvodu pretrhnutia možných lokálnych väzieb, aby sa do komisií volili sudcovia z obvodu iných krajských súdov, uvádza sa v dôvodovej správe k novele. Hodnotenie sudcov na Najvyššom súde Slovenskej republiky sa nezmení, t.j. hodnotenie bude robiť predseda príslušného kolégia. Predsedu kolégia bude tak ako doteraz hodnotiť iný člen kolégia.
Ministerstvo chce tiež, aby dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní sudcov mala Súdna rada SR. Žitňanská verí, že tento krok napomôže k zefektívneniu ich fungovania. Ak by to nepomohlo, budeme sa témou opätovne zaoberať, dodala v minulosti ministerka. Rezort zároveň navrhuje predĺžiť subjektívnu lehotu na podanie disciplinárneho návrhu z pol roka na jeden rok. Neprimerane krátka subjektívna lehota vedie v praxi k nie ojedinelému zastavovaniu disciplinárnych konaní disciplinárnymi senátmi len z dôvodu oneskoreného podania disciplinárneho návrhu, vysvetľuje sa v dôvodovej správe.
Návrh zákona vníma pozitívne aj opozičný poslanec Alojz Baránik (SaS), ktorému však chýba v zákone stanovenie základných všeobecných kritérií pre vykonávanie sudcovskej funkcie. „Ak nejaký sudca prijme funkciu, alebo kandiduje na funkciu vyššiu ako je bežný sudca, tak by sme ho mali podrobiť väčšiemu prieskumu, ako to je možné doteraz,“ uviedol. Baránik nevie, prečo by podmienka bezpečnostnej previerky nemala platiť pre sudcov, ktorí sa uchádzajú o špeciálne funkcie v súdnictve.
Zákon o pozemkových úpravách prešiel do druhého čítania
Novelu zákona o pozemkových úpravách posunuli poslanci na dnešnej schôdzi Národnej rady SR do druhého čítania. Zákon z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR upravuje usporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami aj pod stavbami v hospodárskych dvoroch bývalých poľnohospodárskych podnikov. Zároveň rieši aj problematiku usporiadania pozemkov, ktorá vznikla v minulosti zmenou štátnej hranice.
Zo schváleného materiálu vyplýva, že vyrovnanie sa poskytne iba pri pozemkoch, ktoré poskytuje Slovenský pozemkový fond alebo správca. Pôvodným vlastníkom sa poskytnú nové pozemky v rovnakej výmere a druhu pozemku, ako mali pozemky, ktoré prešli na územie iného štátu. V prípade pozemkov pod osídlením novela zákona dáva vlastníkom pozemkov možnosť rozhodnúť sa pre vyrovnanie tromi spôsobmi, novým pozemkom, pozemkom pod osídlením alebo peniazmi.
Novela zákona o energetickej hospodárnosti budov ide do druhého čítania
Príspevok štátu na zateplenie rodinných domov starších ako desať rokov sa zvýši zo súčasných šesťtisíc na osemtisíc eur. K tomu navyše zostáva naďalej suma päťsto eur na projektovú dokumentáciu a energetický certifikát. Podiel podpory zároveň vzrastie z 30 % na 40 % oprávnených a uhradených nákladov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorý dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.
Zvýšenie príspevku na zeteplenie rodinných domov umožní financovať väčší rozsah vykonávaných prác. Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako predkladateľ navrhovanú novelu zdôvodnilo záväzkom vlády pokračovať v programe zatepľovania stavieb s tým, že bude administratívne zjednodušený. Súčasťou návrhu je aj zníženie počtu požadovaných príloh k žiadosti o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu. Novela zákona o energetickej hospodárnosti budov po schválení v parlamente má nadobudnúť účinnosť 1. júna tohto roku.
Poskytnúť príspevok na zateplenie rodinného domu je možné na základe predošlej novely zákona o energetickej hospodárnosti budov účinnej od 1. januára 2016. V súčasnosti je možné poskytnúť príspevok až po zateplení rodinného domu. Vlastníci rodinných domov tak musia mať dostatočné vlastné zdroje, alebo si musia zobrať úver na financovanie stavebných prác súvisiacich so zlepšením energetickej náročnosti rodinného domu, a to až do úplného dokončenia zateplenia. Spolu so zateplením je potrebné vymeniť zdroj tepla pre efektívnu výrobu tepelnej energie.
Ministerstvo dopravy a výstavby doteraz vyhlásilo dve výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu. Na Slovensku je približne osemstotisíc obývaných rodinných domov, z ktorých bolo obnovených zhruba 35 %.
