BRATISLAVA – Extrémizmus podľa predsedu NR SR Andreja Danka (SNS) narastá, pretože ľudia sú nespokojní so súčasnou situáciou v politike a hľadajú krajné riešenia.
Ako povedal Danko dnes v rozhovore, v spoločnosti existujú prejavy extrémizmu, ktoré súvisia s xenofóbiou a rasizmom. „Je nešťastím, že sa dostali aj do parlamentu,“ povedal. Podľa Danka však v NR SR existuje aj iný druh extrémizmu, a to sú prejavy ustavične nespokojných poslancov, ktoré spočívajú v urážkach. „S extrémizmom sa dá bojovať len s chladnou hlavou a novými zákonmi,“ zdôraznil.
Danko tvrdí, že on má za sebou v boji s extrémizmom v parlamente úspechy. Je ním nový rokovací poriadok. „Mám konkrétny výsledok, keď napríklad zo sály musia byť odstránené všetky prejavy extrémizmu. Tí, čo sa ho dopúšťajú, sú trestaní. Môžeme hovoriť, či dostatočne alebo nedostatočne,“ konštatoval.
Mandátový a imunitný výbor NR SR na základe nového rokovacieho poriadku vo februári rozhodol o udelení pokuty pre poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko Milana Mazureka a Stanislava Mizíka v maximálnej výške, teda 1 000 eur za výroky, ktoré predniesli na 10. schôdzi NR SR. Pokutu ešte musí na marcovej schôdzi schváliť plénum parlamentu. Poslanci Mazurek a Mizík sa mali možnosť ospravedlniť. „Ich vystúpenia výbor ako ospravedlnenie neakceptoval a ich vystúpenia považoval za opätovné zneužitie mandátu poslanca NR SR, pretože v nich zaútočili na tých, ktorí majú iný názor. Povytrhávali z kontextu všetko negatívne, čo sa dá spojiť s každým náboženstvom,“ povedal po rozhodnutí pokuty predseda výboru Richard Raši.
Výbor sa bude zaoberať aj výrokmi Matoviča
Výbor sa ešte bude zaoberať aj výrokmi Igora Matoviča. O ňom ešte nerokoval, pretože zatiaľ od predsedu NR SR nedostal rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní Matovičovho ospravedlnenia z rokovania. Keď ho dostanú, rozhodnú aj o Matovičovi.
Pokutu môže podľa Rašiho výbor dávať donekonečna, ale aj udelenie priestoru na ospravedlnenie vedie len k tomu, že svoje myšlienky šíria ďalej. „Preto je riešením prijať legislatívnu zmenu. Začali sme diskusiu o tom, čo s takýmito výrokmi. Jediným riešením bude obmedzenie výrokovej imunity na pôde parlamentu na xenofóbne alebo rasistické výroky. Nie je jediný dôvod, aby zákonodarcovia SR mali mať výrokovú imunitu na takéto výroky,“ povedal Raši. Podľa neho nie je dôvod, aby takí, ktorí budú mať rasistické prejavy, alebo prejavy ľudskej neznášanlivosti, boli poslancami NR SR.
Mandátový a imunitný výbor NR SR ešte v decembri rozhodol, že poslanci Igor Matovič (OĽaNO-NOVA), Milan Mazurek a Stanislav Mizík (obaja ĽSNS) sa musia ospravedlniť v pléne parlamentu za výroky, ktoré povedali počas októbrovej schôdze. Podnet na poslancov podal predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), podľa ktorého sa poslanci výrokmi vysmievajú zo židovského národa. Matovič počas rozpravy o rokovacom poriadku prirovnal Židov v koncentračnom tábore k poslancom NR SR, za čo sa však vzápätí ospravedlnil.
Matovič v októbri v rozprave povedal: „Je to to isté, ako keby si v koncentračnom tábore povedali, že si zahrajú futbalový zápas Židia a dozorcovia. A zrazu tí dozorcovia povedia, že my sme dozorcovia, tak náš šéf koncentráku bude rozhodcom... Je to presne taká istá zvrátenosť. My, ako opoziční poslanci alebo ako opozícia, ťaháme v tomto mieste za kratší povraz. Tak ako Židia v koncentráku.“
Školy by mali venovať väčší priestor moderným dejinám SR, tvrdí Milo
Existuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú postoje žiakov a pre ktoré môžu mladí ľudia inklinovať k extrémistickým postojom. V súvislosti s témou extrémistických postojov žiakov v školách uviedol expert na extrémizmus Daniel Milo z organizácie GLOBSEC Policy Institute. Jedným z faktorov je pritom podľa Mila veľká miera nedôvery mladých ľudí v existujúce politické strany a túžba po lídrovi.
Milo dodáva, že ďalším faktorom je túžba po rýchlom riešení svojej situácie. Zdôrazňuje, že mladí ľudia chcú zmenu hneď a teraz, pričom podľa neho často nie sú schopní reálne a kriticky zhodnotiť reálnosť sľubovaných opatrení. Ďalším faktorom je, že mladí ľudia konzumujú informácie iným spôsobom ako generácia ich rodičov. Upozorňuje pritom, že politické subjekty, ktoré ponúkajú rýchle riešenia, majú veľký výtlak vďaka sociálnym sieťam.
Milo tiež upozorňuje, že prieskumy poukazujú na to, že mladí ľudia od 15 do 20 rokov vykazujú nadpriemernú podporu pre politické subjekty, ktoré odmietajú výklady demokraticko-právneho štátu. Dnes sa už podľa neho nebavíme o tom, či existuje hrozba, že mladí ľudia budú inklinovať k extrémistickým postojom. Otázka podľa Mila je, do akej miery sú takéto názory prítomné.
Milo sa vyjadril aj k niektorým opatreniam ministerstva školstva, ktoré napríklad odporúčalo stredným školám exkurzie do bývalých koncentračných táborov či pamätných miest holokaustu. Takéto riešenie pritom podľa neho nedokáže zvrátiť súčasný trend. Ako uviedol, veľkým nedostatkom pri vyučovaní je malý priestor pre moderné dejiny Slovenska od roku 1938. Upozorňuje tiež na to, že žiaci sa zbytočne memorujú fakty, no nevidia veci v širšom kontexte, nevidia tisíce obetí, ktoré priniesol fašistický či komunistický režim. Ak to žiaci nevidia, nemôžeme sa podľa neho čudovať, že uveria navrhovaným opatreniam a sľubom rôznych politických subjektov.
Expert hodnotí aj fakt, že predmetová komisia Štátneho pedagogického ústavu schválila návrh na zvýšenie počtu hodín dejepisu v základných školách. Samotný fakt na zvýšenie hodinovej dotácie pre dejepis je podľa neho pozitívny. Otázka však podľa neho je, aký obsah budú učitelia žiakom tlmočiť. Upozorňuje pritom na to, že niektoré učebnice nehovoria o deportáciách, nepopisujú, aký systém panoval počas prvej Slovenskej republiky či akú úlohu hrali Hlinkové gardy. Dodáva tiež, že viacerí historici majú výhrady k súčasným vyučovacím materiálom. Ako uviedol, záleží na tom, ako sa budeme na históriu pozerať a či pri nej budeme prižmurovať oči.
Boj proti extrémizmu je jednou z priorít súčasnej vlády
Boj proti extrémizmu je jednou z priorít súčasnej vlády a podrobnejšie bol rozpísaný v jej programovom vyhlásení. Vláda sa otvorene hlási k "európskym demokratickým tradíciám slobody, ľudskej dôstojnosti a tolerancie v boji proti fašizmu a pravicovému extrémizmu". Programové vyhlásenie vlády je postavené tak, aby "vnútropolitickú a medzinárodnú stabilitu krajiny ukotvilo na prehlbovaní spoločenskej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti s cieľom zastaviť nárast extrémizmu a extremizácie parlamentnej politiky".
Ministerstvo školstva uviedlo, že stojí za vypracovaním viacerých metodických materiálov a za zabezpečením prekladov publikácií, ktoré sa venujú prevencii extrémizmu, antisemitizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie. Štátny pedagogický ústav vytvoril napríklad materiál s názvom „K prevencii extrémizmu a radikalizmu“, ktorý učiteľom a rodičom ponúka stručný prehľad odbornej terminológie, príklady, aj prípady z reálneho života a návrhy metodického prístupu v školách. Pre učiteľov ďalej preložili materiál “Výučba kontroverzných tém prostredníctvom Výchovy k demokratickému občianstvu a ľudských práv - vzdelávací balíček pre učiteľov a učiteľky“. Rovnako preložili aj príručku UNESCO s názvom „Príručka pre učiteľov a učiteľky o predchádzaní násilnému extrémizmu“. Rezort tiež spomína materiál Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie „Metodická príručka pre zamestnancov a zamestnankyne poradenských zariadení v rezorte školstva“ či materiál Štátneho pedagogického ústavu „Nové výzvy a potreby globalizovaného sveta vo vzdelávaní“.
Rezort tiež vypracoval dodatok k štátnym vzdelávacím programom pre gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá, v ktorom ministerstvo odporúča návštevu koncentračných táborov či pamätných miest holokaustu. Rezort však pripomína, že organizácia exkurzií do bývalých koncentračných táborov či pamätných miest holokaustu nie je povinná, a školám ich odporúča ako jednu z viacerých možností pri výučbe spomínanej témy. Štatistiky o účasti škôl na exkurziách ministerstvo nevedie. Rovnako nevyčlenilo peniaze na financovanie týchto exkurzií. Ministerstvo uvádza, že exkurzie do koncentračných táborov a pamätných miest by mali byť hradené v rámci normatívneho financovania školy, respektíve kombináciou viacerých zdrojov, napríklad aj cez príspevky rodičov.
V súčasnosti sa rezort školstva zaoberá aj návrhom na zvýšenie počtu hodín dejepisu
V súčasnosti sa rezort školstva zaoberá aj návrhom na zvýšenie počtu hodín dejepisu, ktorý pripravil Štátny pedagogický ústav s cieľom posilniť vyučovanie tém, ktoré reagujú na aktuálnu spoločenskú situáciu. Rezort tvrdí, že jeho snahou a snahou Štátneho pedagogického ústavu je, aby bol dejepis vyučovaný kvalifikovanými odborne spôsobilými učiteľmi, ktorí vďaka primeranej hodinovej dotácii budú mať priestor na prebratie dôležitého učiva do hĺbky. Podľa rezortu tak môžu upozorniť na historicko-spoločenské kontexty, dopad histórie na súčasnosť a poukázať aj na to, že dejepis sa dá učiť zaujímavo s využitím doplnkových materiálov, modernej techniky, exkurzií, historických prameňov, diskusií a podobne. "Malo by ísť o zaujímavejšiu formu výučby ako súčasné memorovanie faktov. Vďaka tomu sa môže u žiakov rozvíjať kritické myslenie a môžu sa formovať názory, ktoré majú predpoklad potláčať radikálne zmýšľanie," dodalo ministerstvo.
Ministerstvo ďalej upozorňuje, že Metodicko-pedagogické centrum je jedným z partnerov medzinárodného projektu „Vzdorujeme extrémizmu“, ktorý je financovaný prostredníctvom programu Európskej únie Erasmus+. Cieľom projektu je podporiť pôsobenie učiteľov zamerané na elimináciu extrémizmu u žiakov mladšieho školského veku. Hlavnými výstupmi projektu budú audiovizuálne didaktické pomôcky a zborník pre učiteľov, ktorý bude obsahovať vzdelávacie materiály, metodiky, prípadové štúdie, príklady osvedčených postupov z praxe a analytické výstupy z interných výskumov.
