BRATISLAVA - Slovenské členstvo v EÚ vnímajú občania aj ako určitú záruku proti tendenciám zaviesť autoritatívny režim ako aj garanciu, že sa slovenskí politici musia do určitej miery riadiť pravidlami zvonka a nemôžu uplatniť úplnú svojvôľu, povedal politológ z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity Tomáš Jahelka.
„Ľudia sa chcú mať dobre a uvedomujú si, že lepšiu životnú úroveň dosiahnu v spojení s vyspelým svetom a členstvom v EÚ. Sem možno zahrnúť ešte aj pre strednú generáciu v minulosti nepredstaviteľné možnosti cestovať bez problémov cez hranice štátov a dokonca bez hraničných kontrol, študovať či pracovať v zahraničí,“ povedal Jahelka. „Aj výsledky volieb v roku 1998 boli o tom, že občania SR chcú byť súčasťou vyspelej a slobodnej Európy,“ zdôraznil.
Podľa Jahelku voči členstvu v EÚ neexistuje pre Slovensko v súčasnosti alternatíva. „Vlastne existuje, dostať sa pod vplyv Ruskej federácie, ale takýto hrozivý scenár našťastie odrádza ľudí od predstavy vystúpenia z EÚ. Mnohé tendencie, názory či spochybňovania demokratického zriadenia a členstva stredoeurópskych krajín vrátanie Slovenska v EÚ či NATO treba vnímať aj ako spravodajské aktivity cudzích štátov a regionálnych veľmocí bojujúcich o sféru vplyvu,“ uviedol. Podpora členstva v EÚ v rámci štátov v strednej a východnej Európe vyplýva podľa politológa z historickej skúsenosti štátov, ale najmä zo súčasných skúseností. Najeuroskeptickejšia bývala v tejto oblasti Česká republika. „Česká republika je obklopená štátmi EÚ a NATO a nehrozí jej bezprostredné nebezpečenstvo. Slovensko je však ďalej na východ a hraničí s Ukrajinou, v ktorej prebieha občianska vojna a zároveň je v nevyhlásenom vojnovom stave s Ruskou federáciou,“ vysvetlil Jahelka.
Podľa aktuálneho prieskumu Eurobarometer sa dôvera v Európsku úniu na Slovensku zvyšuje. Na všeobecnej úrovni podpory nastal posun v pozitívnom vnímaní EÚ z 30 percent na 34 percent, pričom podiel ľudí, ktorí vnímajú EÚ negatívne, klesol z 26 percent na 20 percent. Najväčšia časť respondentov vníma EÚ neutrálne (45 %). Posun nastal aj v miere dôvery voči EÚ zo 40 percent na 42 percent.
Podľa prieskumu inštitútu INEKO z januára 2017 podporuje vystúpenie Slovenska z Európskej únie 29,7 % opýtaných, 65,5 % opýtaných s tým však nesúhlasí. Podľa rovnakého prieskumu by 15,8 % opýtaných podporilo zrušenie parlamentného systému a nastolenie diktatúry. Podpora iného ako demokratického politického zriadenia sa podľa politológa v rámci obyvateľstva nedá pripisovať nejakej konkrétnej vekovej skupine. „U staršej generácie to môže byť nostalgia za starými „dobrými“ časmi, nech už si s tým spoja čokoľvek – stabilitu zamestnania, stály príjem, spoločenské či osobnostné postavenie, pocit, že „vtedy bol poriadok“ a podobne. Človek totiž podvedome vytesňuje negatívne veci z minulosti a preto častokrát má pocit, že „vtedy bolo lepšie“,“ povedal Jahelka . U mladých ľudí je podľa neho často lákadlom možnosť zaradiť sa do nejakého prúdu a rebelovať, čo im dáva pocit výnimočnosti a vyvolenosti, „že oni môžu niečo zmeniť, aj keď nevedia, čo by to znamenalo“. Rovnako sa podľa neho nedá povedať, že podpora autoritatívnych režimov či obdiv k Rusku sú charakteristické pre určitú sociálnu či vzdelanostnú skupinu. „Nájdeme ich u ľudí so základným vzdelaním aj u vzdelaných ľudí a nie je o nich núdza ani medzi vysokoškolskými pedagógmi,“ dodal Jahelka.
