BRATISLAVA - Demokracia by mala vytvárať nástroje, aby potláčala extrémizmus, na uliciach i v parlamente. Preto by sa aj výroková imunita nemala vzťahovať na vystúpenia, ktoré podnecujú nevraživosť medzi ľuďmi. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol poslanec za SNS v Národnej rade (NR) SR Karol Farkašovský.
Obmedzenie výrokovej imunity by sa malo podľa neho vzťahovať aj na vulgarizmy. "Parlament je najvyšší zákonodarný orgán, zrkadlí kultúru vzťahov smerom k občanovi," upozornil Farkašovský. Ján Podmanický (Smer-SD) by na výrokovú imunitu na pôde parlamentu nerád siahal. "Keď zatvoríme ústa v parlamente, tak sa to bude riešiť na ulici a to ešte len bude problém," uviedol. Súhlasí však s tým, že každý poslanec musí vedieť, kde sú hranice, za ktoré nemožno ísť. "Takými výrokmi sú aj tie, ktoré podnecujú nenávisť a nevraživosť medzi ľuďmi," uviedol.
Podľa poslanca SaS Martina Poliačika je dôvodom, prečo sa začala diskusia o výrokovej imunite, novela rokovacieho poriadku. Podľa neho vytvorila väčší priestor pre radikálnych poslancov. "To, že môžu fašisti stáť za tým ampliónom v parlamente a rozprávať tie svoje bludy, koľko chcú, je preto, lebo im to umožnil nový rokovací poriadok. To je dôsledok toho, že sa k vecným dôvodom nedostaneme, ale zaoberáme sa hlúposťami, procesmi v parlamente a reálne problémy neriešime," povedal Poliačik, ktorý za nárastom extrémizmu vidí i neschopnosť strany Smer-SD spravovať štát. "Rozpadajú sa im inštitúcie, ktoré nemajú dôveru ľudí, to naháňa obrovským spôsobom vodu na mlyn takým, ako sú Kotlebovci," dodal.
Podmanický jeho slová odmieta. Upozorňuje i na to, aby sa problém extrémizmu nezveličoval. "Je to problém, treba sa k tomu postaviť zodpovedne, no štátne orgány túto úlohu zvládajú," uviedol. Poukázal i na to, že s extrémizmom majú problémy, a väčšie ako Slovensko, aj vyspelé demokracie v Nemecku, Francúzsku či Španielsku.
Podľa Poliačika je to akútne podceňovanie problému. Upozornil na to, že na Slovensku napríklad chýba priestor pre prácu s ľuďmi, ktorí chcú vystúpiť z fašistických skupín a chcú sa uplatniť, štát nemá ani jednoznačne nastavený koncept vo vzdelávaní občianskej spoločnosti. „V oblasti prevencie a pomenovávania problémov hlboko zaostávame,“ uviedol.
