BRATISLAVA - Elektronické preukazy poistencov, ktoré mali byť pôvodne realitou ešte predvlani, nebudú nakoniec vôbec. Termín ich zavedenia sa najprv posúval a teraz ich vydávanie ministerstvo zdravotníctva navrhlo zrušiť úplne. Vyplýva to z návrhu novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorú dnes odobrili členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR a odporučili schválenie právnej normy aj v pléne na prvej tohtoročnej schôdzi.
Poistenci majú pre potreby elektronického zdravotníctva využívať občianske preukazy s elektronickým čipom. "Osoby, ktorým bol vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom, budú môcť takýto občiansky preukaz použiť aj na prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke, ako aj na svoju identifikáciu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti," píše sa v návrhu.
Keďže takýto občiansky nemá ešte každý, do konca roka 2021 budú môcť ošetrujúci lekári či záchranári pristupovať k údajom z elektronickej zdravotnej knižky zadaním rodného čísla. Poistenci budú na preukazovanie využívať dovtedajšie preukazy poistenca. Tie budú zdravotné poisťovne vydávať len tým poistencom, ktorí nemajú vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom. Možnosť vydávania európskeho preukazu poistenca zostáva nezmenená.
Termíny vydávania elektronických preukazov poistenca sa viackrát, rovnako ako celá elektronizácia zdravotníctva, posúvali. Podľa platnej legislatívy ich malo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) začať vydávať od júna 2017. Bývalý riaditeľ NCZI Igor Serváček podpísal zmluvu za 18 miliónov eur na dodávku informačného systému na vydávanie a správu čipových kartičiek poistenca v marci 2016, krátko po parlamentných voľbách. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) ju dal zrušiť hneď po svojom nástupe.
Na zváženie zavedenia elektronických preukazov poistenca vyzvalo ministerstvo zdravotníctva Najvyšší kontrolný úrad SR. Podľa úradu by si to vyžiadalo ďalšie mnohomiliónové náklady. Odporučil, aby boli na tento účel využité občianske preukazy s čipom. S ich použitím projekt počítal už v počiatočnej fáze.
Výbor odobril jednoduchšie cezhraničné vymáhanie pohľadávok v rámci EÚ
Cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach má byť v krajinách Európskej únie (EÚ) ľahšie. Zmenu prináša návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý dnes odobrili členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR a odporučili právnu normu schváliť aj v pléne. Slovensko tak pristupuje k aplikácii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré nové konanie zaviedlo. Zákon má umožniť v cezhraničných prípadoch účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky na bankových účtoch v rôznych členských štátoch. Konečným cieľom opatrenia je zvýšiť dôveru pri obchodovaní na jednotnom trhu.
Európska komisia pri schválení nariadenia v roku 2013 upozornila, že v dôsledku nevymožiteľných pohľadávok prichádzajú európske spoločnosti ročne približne o 2,6 percenta svojho obratu, čo predstavuje asi 600 miliónov eur. Väčšina z nich sú malé a stredné podniky. Stáva sa tak najmä preto, lebo podniky odrádzajú drahé a komplikované súdne spory v zahraničí.
Nové konanie poskytuje veriteľovi možnosť dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte. A to v prípade, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky, resp. nároku voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené.
Zablokovanie finančných prostriedkov vedených na dlžníkovom účte zabráni vo vykonávaní platieb nielen samotnému dlžníkovi, ale aj osobám, ktorým povolil využívať jeho finančné prostriedky, napríklad formou trvalého príkazu, inkasa alebo používania kreditnej karty.
S cieľom zabezpečiť účinok prekvapenia dlžník nie je informovaný o návrhu veriteľa na vydanie príkazu, nie je vypočutý pred vydaním príkazu a ani oboznámený o príkaze pred jeho vykonaním. Príkaz, ako i všetky súvisiace písomnosti, sa doručujú dlžníkovi bezodkladne po vykonaní príkazu. Dlžník má možnosť využiť opravný prostriedok bezprostredne po vykonaní príkazu.
