BRATISLAVA - Stredobodom záujmu vlády bude najmä človek, ktorý pracuje. Uviedol to dnes na tlačovej konferencii po rokovaní vlády jej predseda Robert Fico (Smer-SD) za účasti šéfa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Jána Richtera (Smer-SD) v súvislosti s novelou zákona o službách zamestnanosti. Tú dnes schválila vláda.
"Stredobodom nášho záujmu bude predovšetkým človek, ktorý pracuje. Budú nás zaujímať jeho mzdové podmienky. Budú nás zaujímať podmienky, za ktorých pracuje, hovoríme o pracovných podmienkach, podmienkach bezpečnosti (práce), podmienkach zdravia. Bude nás zaujímať aj človek, ktorý si stále nevie nájsť prácu, ale reálne má o prácu záujem. Nebudeme však podporovať, nemôžeme sa zaujímať o ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém. Takýchto prípadov je, bohužiaľ, čím ďalej, tým viac," spresnil predseda vlády.
MPSVR pripravilo opatrenia, ktoré majú obmedziť prácu evidovaných nezamestnaných na úrade práce na dohodu. Po novom má byť dohoda podľa Zákonníka práce obmedzená na 40 dní v roku. V súčasnosti môžu ľudia pracovať na dohodu a byť na úrade práce, ale ich zárobok nesmie prekročiť 148,57 eura mesačne. Podľa rezortu práce je 40 dní dostatočne dlhá doba na to, aby človek neprišiel o pracovné návyky.
Novelou zákona sa má časovo upraviť možnosť vykonávania zárobkovej činnosti na zákonom stanovené obdobie v prepojení na možnosť jej vykonávania u jedného zamestnávateľa. Ministerstvo navrhuje okrem stanovenia doby práce na dohodu aj vylúčenie možnosti zárobkovej činnosti u zamestnávateľa, u ktorého uchádzač o zamestnanie pracoval pred zaradením do evidencie.
Uchádzači o zamestnanie majú mať taktiež povinnosť nahlasovať úradu práce vykonávanie zárobkovej činnosti predložením dohody najneskôr deň pred nástupom do práce a následne preukázať príjem. Za porušenie tohto ustanovenia bude môcť byť uchádzač vyradený z evidencie. Ministerstvo zároveň navrhuje zachovať maximálnu hranicu odmeny za zárobkovú činnosť vo výške 75 % sumy životného minima.
Právna norma má podľa rezortu práce zabezpečiť vyššiu motiváciu uchádzačov prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom tým, že sa neumožní jeho bezprostredný opätovný vstup do evidencie úradu práce, a to na obdobie šiestich mesiacov od skončenia zamestnania, ak sa sprostredkované zamestnanie predčasne skončí do jedného mesiaca od jeho začatia, a to opakovane. Toto sa nemá týkať prípadov, ak sa skončí pracovný pomer zo zdravotných dôvodov.
Priemerný počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí počas evidencie na úrade práce vykonávali zárobkovú činnosť na základe dohody mimo pracovného pomeru, v posledných rokoch predstavoval okolo 60.000 ľudí. Inšpektoráty práce spolu s úradmi dlhodobo upozorňujú, že tieto dohody sú masovo zneužívané na krytie nelegálnej práce. Len vlani sa na úrady práce zaevidovalo celkovo 241.000 občanov, z toho takmer 40.000 bolo vyradených z dôvodu nástupu do zamestnania, ale do troch mesiacov sa opätovne zaevidovali na úrad práce, pričom jedna tretina z nich tak urobila do jedného mesiaca. Navrhované opatrenie má podľa rezortu práce zabrániť špekulatívnemu prístupu ľudí pri sprostredkovaní zamestnania úradom.
Dôvodom pre vyradenie z evidencie úradu práce má byť aj to, ak človek odmietne ponuku zúčastniť sa na akomkoľvek nástroji, ktorý mu má pomôcť uplatniť sa na trhu práce. Ide o nástroje, akými sú poradenstvo, rekvalifikácia alebo aktivačná práca, ktoré ponúkajú úrady práce.
Novelou zákona sa má zrušiť aj súbeh zárobkovej činnosti a vykonávania absolventskej praxe alebo aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby. Absolventská prax a dobrovoľnícka služba sa podľa návrhu zákona budú môcť vykonávať najviac 20 hodín týždenne. Zároveň sa má umožniť absolventom vykonávať absolventskú prax v oblastiach, ktoré nemusia zodpovedať dosiahnutému stupňu a odboru vzdelania. Právna norma má upraviť aj poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou, ktorý bude možné vyčerpať v schválenom období aj v prípade zmeny zamestnávateľa.
Zmeníme parametre pri nájomných bytoch, zvýšime limity pri EKS
Vláda SR chce zmeniť parametre pri výstavbe nájomných bytov tam, kde je to potrebné, ale aj zvýšiť limity pre mestá a obce, od ktorých musia nakupovať cez Elektronický kontraktačný systém (EKS). Aj na týchto témach sa dnes dohodli predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) a zástupcovia ZMOS-u, ktorí sa stretli na pracovnom obede. Fico pripomenul, že štát pri nájomných bytoch poskytuje obciam a mestám nenávratný príspevok okolo 30 percent, zvyšných 70 percent si obce a mestá berú zo Štátneho fondu rozvoja bývania. "Dohodli sme sa, že aj v mene vyššej mobility pracovnej sily zmeníme parametre a tam, kde budeme cítiť, že nájomné byty by sa mali stavať viac a rýchlejšie, tam bude podpora zo strany štátu väčšia," avizoval premiér.
Obciam a mestám chce vyjsť v ústrety aj pri verejnom obstarávaní. V roku 2015 odhlasoval parlament zmenu zákona tak, že napr. obce a mestá musia nakupovať cez EKS, až keď ide o zákazku od 5000 eur vyššie. Dovtedy bola hranica stanovená na 1000 eur. Podľa Fica sa bude ďalej zvyšovať. "Pôjdeme ešte ďalej s tým, že je potrebné vymedziť si podmienky, ktoré budú zodpovedať potrebám miest a obcí," vysvetlil.
Vláda a ZMOS chcú zároveň pristúpiť k novelizácii zákona o obecnom zriadení. "Máme veľa situácií v obciach a mestách, ktoré nie sú v zákone riešené. Napr. sú obce, kde nikto nechce byť starosta, či obce s tak malým počtom obyvateľov, že na to budeme musieť zákonným spôsobom reagovať," povedal predseda vlády.
Na programe je aj posilnenie sociálneho statusu starostov a primátorov. "Stretávame sa s príbehmi, kedy viacnásobný starosta skončí vo funkcii rok či dva pred dôchodkovým vekom. Všetci uznáme, že ľudia, ktorí pracujú v takejto sfére, sa veľmi ťažko zaraďujú do pracovného života. Preto sa treba pozrieť na ich dôchodkové zabezpečenie, aby sa posilnil ich sociálny status," myslí si Fico.
V súvislosti s cestami padla na rokovaní myšlienka, či nevytvoriť spoločný cestný fond, do ktorého by prispievali mestá, obce a štát. Išlo by o peniaze na rekonštrukciu miestnych komunikácií a ciest II. a III. triedy. Fico uznal, že vzhľadom na dobré hospodárenie miest a obcí majú obecné pokladnice viac peňazí, ako v minulosti. Vláda a ZMOS sa preto dohodli na udržaní finančného vzorca, podľa ktorého si 70 percent z dane z príjmu fyzických osôb berú obce a mestá a 30 percent patrí VÚC. "Z tejto dane nemá štát jediné euro," povedal premiér.
Otvorenou je ešte otázka zvyšovania platov pedagogických zamestnancov v materských školách, centrách voľného času, školských kluboch detí či základných umeleckých školách. Tieto zariadenia patria pod originálne kompetencie miest a obcí a ich chod je platený z podielových daní miest a obcí. Minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) ešte vlani povedal, že títo pedagógovia neprídu o zvyšovanie platov. "Je možné garantovať, že aj táto kategória učiteľov bude mať zvýšený plat od prvého septembra 2017 o šesť percent," uviedol.
Šéf ZMOS-u Michal Sýkora dnes upozornil, že vo februári bude zasadať Rada ZMOS-u, kde je Plavčan pozvaný. "To, čo podpíšeme v kolektívnom vyjednávaní, to platí. Ostatné veci v priebehu roka vieme len veľmi ťažko realizovať, pretože mestá a obce majú svoje rozpočty schválené ešte v závere predchádzajúceho roka. Môžeme sa dohodnúť, ale tak, že Plavčan nájde peniaze, ktoré presunie mestám a obciam," dodal.
Fico na margo vzťahov medzi vládou a ZMOS-om uviedol, že "boli vždy korektné, štandardné a založené na princípe vzájomnej dôvery. Čo si povieme, to platí. Uvedomujeme si, čo starostovia a primátori robia pre kvalitu života. Stretnutie bolo štartovacie na tento rok. Čakajú nás tri mesiace tvrdej roboty, najmä legislatívnej, a verím, že na sneme ZMOS-u v máji 2017 budeme môcť konštatovať ďalší posun v kvalite vzťahov medzi štátom a samosprávou," uzavrel.
