BRATISLAVA - Slovensko sa ako predsednícka krajina v Rade Európskej únie stotožňuje s názorom eurokomisára pre rozšírenie Johannesa Hahna, že prerušenie prístupových rokovaní s Tureckom by nebolo prínosom ani pre jednu zo zainteresovaných strán. V reakcii na tohtotýždňové nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu uviedol hovorca slovenského rezortu diplomacie Peter Stano.
„Slovensko ako predsednícka krajina Rady EÚ vychádza zo záverov diskusie ministrov zahraničných vecí EÚ zo 14.novembra, kde bolo jasne povedané, že je potrebné držať komunikačné kanály s Tureckom otvorené. Za prerušenie prístupového procesu sa zatiaľ vyslovuje len jedna členská krajina,“ dodal Stano. Najhlasnejším kritikom Turecka v EÚ je Rakúsko, ktoré vyzvalo na to, aby Brusel prerušil prístupový proces s Ankarou.
To, že EÚ by mala dočasne zamraziť prístupové rokovania s Tureckom, tvrdí Európsky parlament. Poslanci zahlasovali za uznesenie pomerov hlasov 479 za, 37 proti a 107 europoslancov sa zdržalo hlasovania. Poslanci plánujú udržať väzby medzi Tureckom a EÚ, svoju pozíciu k prístupovým rokovaniam sú však ochotní prehodnotiť až po tom, ako Turecko zruší neprimerané represívne opatrenia zavedené v rámci výnimočného stavu po júlovom neúspešnom pokuse o prevrat.
Dočasné zastavenie prístupových rozhovorov by znamenalo, že sa neotvorí žiadna ďalšia kapitola a nenaštartuje sa žiadna iniciatíva na základe rámca EÚ pre rokovania s Tureckom. Európsky parlament varoval tureckú vládu pred znovuzavedením trestu smrti, ktoré by viedlo k formálnemu zastaveniu prístupového procesu. Uznesenie v tejto súvislosti pripomína, že jednoznačné odmietnutie trestu smrti je zásadným prvkom acquis Únie. Poslanci zároveň ostro odsúdili neprimerané represívne opatrenia, ktoré zaviedla turecká vláda po júlovom neúspešnom pokuse o prevrat. Tie podľa nich odporujú základným právam a slobodám, ktoré chráni turecká ústava.
Postup pozastavenia prístupových rokovaní s EÚ stanovuje článok 5 rokovacieho rámca pre Turecko. Na jeho základe môže Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť tretiny členských štátov odporučiť pozastavenie rokovaní a navrhnúť podmienky ich prípadného obnovenia v prípade, ak v Turecku dôjde k vážnemu a trvalému porušovaniu zásad slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, na ktorých je únia založená.
Podľa slovenskej europoslankyne Jany Žitňanskej (NOVA, ECR) je nepochybné, že EÚ a Turecko sa navzájom potrebujú a obom stranám by malo záležať na dobrých vzťahoch. „Turecko však zašlo priďaleko a bolo by nesprávne zatvárať predtým oči. Spolupracovať musíme aj naďalej, avšak súčasná situácia nedovoľuje pokračovať v prístupových rokovaniach. Mali by sme preto hľadať iný typ spolupráce," uviedla poslankyňa EP. Podľa Ivana Štefanca (KDH, EPP) nie je konanie tureckej vlády, ktorá prenasleduje novinárov, opozičných politikov a akademikov, zlučiteľné so základnými princípmi fungovania Európskej únie. „Musíme byť úprimní k sebe, aj k Turkom. Dnes sme vyslali jasný signál, že za týchto okolností s nimi o vstupe rokovať nemôžeme a nebudeme," vyjadril sa Štefanec.
Podľa Branislava Škripeka (OĽaNO, ECR) turecký prezident Recep Tayyip Erdogan opakovane dokazuje, že nemieni akceptovať európske hodnoty, rešpektovať dohody a inštitúcie EÚ. „Plánované zavedenie trestu smrti, odmietanie zmeny protiteroristických zákonov, stíhanie kurdskej opozície, porušovanie ľudských práv sú príklady, ktoré jasne dokazujú, že Turecko nepatrí do EÚ," myslí si Škripek.
Uznesenie Európskeho parlamentu nie je právne záväzné, keďže EP nezohráva formálnu úlohu v procese naštartovania mechanizmu pozastavenia prístupových rokovaní. V prípade jeho aktivácie však musí byť parlament informovaný.
