BRATISLAVA - Dnešnú časť rozpravy k návrhu rozpočtu na budúci rok ukončil svojím vystúpením nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. Ten okrem iného kritizoval, že v čase významných rozpočtových nadpríjmov vláda zvyšuje dane a poplatky alebo zavádza nové. Ľudia pritom podľa neho nevidia, že by sa tieto zvýšené dane a poplatky odzrkadľovali aj na kvalite verejných služieb či infraštruktúry.
Nepozdáva sa mu ani rozpočet školstva, kde kritizoval najmä financovanie vedy. „Slovenská veda, s výnimkou eurofondov, je dlhodobo brutálne podfinancovaná,“ tvrdí s tým, že veľkú rozvojovú investíciu by si vyžadovalo aj školstvo ako celok. Ocenil však postupné plánované znižovanie schodku verejných
Opozičný poslanec Eugen Jurzyca, vystupujúci za poslanecký klub SaS, sa najskôr pozastavil na zmene v procese tvorby rozpočtu. Podľa neho je totiž chybou, že rezort financií presadil, aby nebol žiaden konkrétny termín, dokedy musí návrh rozpočtu zverejniť. Zároveň už nebude ani súčasťou medzirezortného pripomienkového konania. Celkovo tak môže podľa neho utrpieť transparentnosť rozpočtového procesu. „Rozpočet môže pri neserióznom jednaní prísť do parlamentu prakticky bez diskusie,“ povedal v rozprave. Podobne ako Beblavý upozornil aj na skutočnosť, že príjmy rozpočtu verejnej správy na Slovensku za posledné roky výrazne rástli, kým verejný dlh sa neznižuje. „Viac peňazí sa vyberá, neznižujeme dlh a neprejavuje sa to na výsledkoch sektorov, ktoré sú financované z verejných financií,“ tvrdí Jurzyca.
Poslankyňa za koaličný Most-Híd Irén Sárközy pozitívne vníma skutočnosť, že súčasný návrh rozpočtu počíta s najnižším deficitom od roku 2007. Tempo konsolidácie pritom podľa nej významne ovplyvňuje aj investičný dlh, ktoré má Slovensko najmä v oblasti dopravnej a sociálnej infraštruktúry. „Je rozdiel, keď krajina hospodári s deficitom, pretože investuje do rozvoja infraštruktúry, alebo či jednoducho prejedá svoju budúcnosť navyšovaním rôznych transferov a odmien verejných zamestnancov, ako to v minulosti robilo Grécko,“ uviedla Sárközy.
Podľa návrhu rozpočtu má pritom verejná správa na budúci rok hospodáriť so schodkom 1,29 % hrubého domáceho produktu (HDP). Kabinet plánuje znížiť schodok v roku 2018 na 0,44 % HDP a prvý prebytkový rozpočet by malo Slovensko dostať v roku 2019 s plusovým saldom 0,16 % HDP. Verejný dlh by tak mohol postupne klesať až k úrovni 49,1 % HDP v roku 2019. Súčasťou návrhu je aj nerozdelená rezerva v sume 100 mil. eur.
Rokovanie o rozpočte bude pokračovať vo štvrtok rozpravou písomne prihlásených poslancov. Po poslancovi Miroslavovi Beblavom je ich pritom prihlásených ešte 14. Následne dostanú poslanci možnosť prihlásiť sa do druhej časti rozpravy ústne.
