BRATISLAVA - Vyvolať pocit nespokojnosti v občanoch sa dá v podstate veľmi jednoduchým spôsobom, ale zjednotiť rôznorodosť názorov je už úplne iná, náročná úloha. Vyplýva to zo slov sociologičky a expremiérky Ivety Radičovej v relácii V politike televízie TA3.
Radičová priznala, že nepatrí k voličom politických subjektov na súčasnej politickej scéne, ale plne rešpektuje, že tieto subjekty majú svoje zázemie, podporu voličov. Radičová sa v relácii venovala narastajúcemu extrémizmu, problému so zamestnanosťou a vznikajúcimi pracovnými miestami, informatizácii a robotizácii. Priznala, že aj keď ona má víziu, ako zjednotiť ľudí, čo ďalej so Slovenskom, treba mať na presadenie vízie na politickej scéne rovnako zmýšľajúcich partnerov. Na otázku, či jej nechýba politika, odpovedala, že jej má taký dostatok, ako mnohí iní občania, je s ňou v denno-dennom kontakte a niekedy by to rada vypla. V kontexte toho, že ako premiérka mohla ovplyvniť niektoré veci, jej politika chýba, pripustila.
Podľa Radičovej veľká časť občanov cíti nespokojnosť. Ako vysvetlila, 17. november mal niekoľko cieľov - modernú spoločnosť, v ktorej sa dodržiavajú ľudské práva, sloboda, rovnosť životných príležitostí, vláda zákona a to, že v zmysle reprezentatívnej demokracie má hlas občana svoje miesto. "Musíme konštatovať, že za tých 27 rokov prežívame preváženie nespokojnosti s napĺňaním týchto cieľov," povedala sociologička. Pripomenula, že keď občan počúva, že SR má ekonomický rast, klesá nezamestnanosť, máme jeden z piatich najlepších rozpočtov, občan sa oprávnene pýta, prečo to doma necíti. "Ak to doma, v peňaženke necíti, fakty ho nepresvedčia," dodala Radičová,
Problém vidí aj v tom, aké pracovné miesta vznikajú a to, že získanie práce nezlepšuje životnú situáciu. Ide o nízko platené práce, polovičné úväzky. Chudobných, ktorí majú plat nedostatočný na prežitie, je odhadom 20 percent a ďalšia skupina je na hrane. Dnes sme podľa nej svedkami politiky akéhokoľvek pracovného miesta. Tie ale bude ohrozovať robotizácia, keďže význam a vplyv nových technológií, globalizácie bude iba narastať. Na to, že tieto faktory zmenia štruktúru pracovného trhu sa dá reagovať dvoma spôsobmi. Ľavicoví analytici hovoria o garantovanom základnom príjme, pravicoví sa skôr orientujú na zmenu vzdelania tak, aby deti boli nútení kriticky, kreatívne, tvorivo premýšľať.
Problémom je takisto aj korupcia. "Ak Všeobecná zdravotná poisťovňa vykáže obrovský dlh, bežného človeka by neobišlo sankcionovanie. On sa potom dočíta, že manažér dostal odmeny, a že si ich vlastne zaslúžil," povedala príklad toho, prečo v ľuďoch rastie frustrácia. Na Slovensku ľudia prestali podľa Radičovej veriť tomu, že vzdelanie, vlastné pričinenie, morálne a cnostné správanie im zabezpečí lepšiu pozíciu.
Zároveň sú tu podľa bývalej premiérky náznaky tendencie, že väčšina nerešpektuje menšinu, čo sme zažili v rokoch 1994 - 1998. "Posunuli sme verejnú diskusiu často až do žumpy," povedala Radičová na margo toho, ako vyzerá celospoločenská diskusia. Znamená to, že vo verejnom diskurze prevládajú negatívne emócie a hnev, pričom si niektorí politici myslia, že vďaka tomu sa môžu dostať k moci.
S týmto všetkým a následným nárastom extrémizmu a nesystémových strán súvisia aj médiá, hlavne nové, sociálne médiá. "Musíme diskutovať o sociálnych sieťach, majú svoj vplyv, aj keď nie sú pre každého dostupné. Majú vplyv na to, do akej miery politici alebo štandardné médiá preberajú diskurz," povedala s tým, že navyše ľuďom poskytujú pocit, že niekam patria, že niekto s nimi zdieľa ich názor.
