BRATISLAVA – Vždy sme brali vážne to, aby ochrana vonkajšej hranice bola prioritou našej bezpečnostnej politiky. Vyhlásil to dnes v Bratislave počas plenárneho zasadnutia konferencie COSAC, ktorá združuje výbory národných parlamentov pre európske záležitosti, minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD).
"Kvalitná ochrana vonkajších hraníc má dva dôležité body – predovšetkým zvyšuje vnútornú bezpečnosť priestoru, ktorý chráni v tomto prípade schengenský priestor, a rovnako tak, samozrejme, aktívne bráni nelegálnej migrácii," konštatoval. Upozornil na to, že často sa zamieňa nelegálna migrácia s utečencami, a teda nelegálni migranti sa automaticky považujú za žiadateľov o azyl.
"Ochrana hraníc má dva hlavné body, ktoré ju robia úspešnou. Prvým z nich je technická a fyzická ochrana hraníc, to znamená pôsobenie našich policajtov na hraniciach a technológie, ktoré sa na hraniciach používajú," vysvetlil, pričom kvalitné spojenie ľudských síl a techniky považuje za základ.
Za príčinu dnešnej migračnej krízy považuje nedodržanie kvalitnej a dobrej readmisie. "Readmisné dohody, teda dohody o návrate nelegálnych migrantov do krajiny, cez ktorú prekonali hranicu schengenského priestoru, sú to najpodstatnejšie, čo treba kultivovať a bez čoho by úspech ochrany vonkajších hraníc nebol kompletný," zdôraznil minister, pričom si myslí, že možno práve to je to, čo v posledných mesiacoch v Európskej únii (EÚ) zásadne zlyhalo.
Okrem readmisie je podľa Kaliňáka v rámci ochrany hraníc rovnako dôležitá aj kvalitná azylová politika. Upozornil na to, že v niektorých prípadoch sa nám jej nedôsledné plnenie vráti. Podľa neho netreba pre chyby kritizovať, ale treba sa z nich poučiť. Generálny azyl považuje za najväčšiu chybu, akú sme v uplynulých rokoch v rámci nelegálnej migrácie a zároveň aj ochrany hraníc urobili. Nedokázali sme podľa neho jednak absorbovať potrebný počet ľudí, ani urobiť kvalitnú integráciu. Naopak, nekvalitná integrácia ľudí do spoločnosti spôsobuje radikalizáciu.
Zdôraznil taktiež, že je rozdiel medzi relokáciou a presídlením. Presídlenie je podľa ministra nielen z pohľadu Európy vhodnejšie, pretože sa pomáha presne tým, ktorí sú ohrození. Ďalej vyzdvihol problém návratnosti, keďže niektoré krajiny neprijímajú svojich vlastných občanov, a to považuje za výzvu, ktorú musíme zmeniť v priebehu nasledujúcich mesiacov.
V prípade sýrskych utečencov sa mnohé krajiny podľa neho rozhodli udeľovať azyl bez ohľadu na to, ako boli vo svojej krajine prenasledovaní. "Vojnoví utečenci majú dostať doplnkovú a dočasnú ochranu. Po skončení vojnového konfliktu by sa mali vrátiť späť do svojej krajiny, aby ju obnovili. Ak do určitej miery poviem, že vykradneme krajinu tým, že jej elitných obyvateľov stiahneme do Európy, kto vybuduje Sýriu nanovo?" zaujímal sa Kaliňák, pričom zdôraznil, že Sýria patrila kedysi k jednej z najvyspelejších krajín.
Azyl je na rozdiel od vojnového utečenca podľa Kaliňáka vec, ktorá sa má udeľovať iba individuálne prenasledovaným osobám. Zároveň zdôraznil, že ochrana hraníc EÚ je základným bezpečnostným pilierom vnútornej bezpečnosti Európy, ale aj pilierom, ktorý nám umožňuje konkrétne riadiť nelegálnu migráciu.
