BRATISLAVA - Prezident SR Andrej Kiska sa vetovaním novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR opäť prejavil ako bašta ochrany demokracie na Slovensku. Uviedol to dnes líder opozičného hnutia OĽaNO-NOVA Igor Matovič v reakcii na rozhodnutie hlavy štátu vrátiť koaličnú právnu normu do parlamentu ako celok. Hnutie verí, že argumentáciou Kisku sa budú zaoberať aj koaličné strany a uznajú svoje zásadné pochybenie.
Obyčajní sú veľmi radi, že prezident uznal ich argumenty v boji proti novele rokovacieho poriadku. "Cieľom zavedenia tohto 'náhubkového zákona' je vytvoriť priestor na sebaprezentáciu predsedu NR SR Andreja Danka (SNS) a zaviesť možnosť šikanovania a útlaku opozície. Takéto snahy sú v príkrom rozpore s Ústavou SR a hrubým spôsobom zasahujú do slobody prejavu poslanca na pôde Národnej rady SR," povedal Matovič s dôvetkom, že opozícia zatiaľ avizované podanie na Ústavný súd odkladá, až kým nebude jasný definitívny osud novely.
Poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) sa poďakoval Kiskovi, že rokovací poriadok nevníma len ako vnútornú vec poslancov. "Uvedomuje si, že ak sa bude právo menšiny porušovať v parlamente, ako majú občania veriť, že sa to nebude diať aj mimo neho," povedal Budaj, podľa ktorého s parlamentnou slobodou netreba hazardovať. "Aj dnes je možné postihnúť každého poslanca, ktorý by prekračoval zákon a etiku a nie sú potrebné žiadne náhubkové predpisy ani bič na malom dvore. Zastavte tento valec, páni z koalície," apeloval.
Liberáli sa obávajú prelomenia prezidentovho veta
SaS reagovala, že Rokovací poriadok NR SR bol prijatý napriek tomu, že bol veľmi ostro kritizovaný. "Pán prezident uznal naše najvážnejšie výhrady a ak si chcú koaliční partneri strany Smer-SD ctiť demokraciu, nepôjdu v šľapajach Smeru a nebudú chcieť prelomiť prezidentovo veto," odkázala hovorkyňa liberálov Katarína Svrčeková.
Podľa jej slov už len to, že bol rokovací poriadok napriek výhradám prijatý, je vážnym mementom. "Ak však bude prelomené aj veto prezidenta, budeme to považovať za veľmi zlý precedens," dodala. Kiska povedal, že považuje otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie.
Zároveň však pochybuje, či je možné efektívne nariadiť prostredníctvom zákona to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov. Hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona zároveň upozorňuje, že postup, aký zvolili predkladatelia novely pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou.
A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu. V demokratickej spoločnosti je podľa Andreja Kisku prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany.
"Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom," povedal prezident.
