BRATISLAVA - Zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora. To bude od februára úloha nového zákona o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon) z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Právna norma má pokrývať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne sa budú povinne registrovať v registri partnerov verejného sektora. Zároveň by mali zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Register bude verejne dostupný na internete. Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo štátnych či obecných akcioviek. Registrovať by sa mali aj tí, ktorí nadobúdajú pohľadávky voči štátu, obci, ich akciovkám, ale aj na dodávateľov tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.
Režim sa sprísni aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri budú uvedení nielen ako koneční užívatelia výhod, ale tiež ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre. Nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané najprísnejšou pokutou – odobratím hospodárskeho prospechu alebo vylúčením štatutára. To hrozí aj v prípade konfliktu záujmov oprávnenej osoby a partnera verejného sektora. Odkryť svoju vlastnícku štruktúru majú povinne aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný ako partner verejného sektora.
Povinnosť registrovať sa budú mať aj držitelia banských oprávnení, geologických oprávnení a aj osoby pôsobiace v citlivých oblastiach, ako sú podnikanie v energetike, výber mýta za užívanie vybraných úsekov ciest či správa výberu úhrad za diaľničné známky. Ministerstvo tiež upravilo povinnosť registrácie pre neziskový sektor. Má ju mať iba v prípade, ak sa uchádza o zákazku štátu a verejnej správy v hodnote nad 100.000 eur.
Výnimku z registrácie budú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam a sú pod istým dohľadom. V registri nebudú musieť figurovať ani banky, ktorým štát či obec spláca pôžičku, a tiež subjekty, ktoré dodávajú pre zastupiteľské úrady v zahraničí. Zákaz uzavrieť zmluvu s neregistrovaným uchádzačom sa nebude vzťahovať na rámcové dohody týkajúce sa poskytovania služieb, ktoré s obstarávateľom uzatvárajú výlučne dvaja alebo viacerí uchádzači ako fyzické osoby.
Podľa zákona tiež bude patriť oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu, ktorého zamestnávateľ je partnerom verejného sektora, ochrana, akú poskytuje zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Zároveň mu bude patriť aj primeraná odmena.
Dal zelenú zriadeniu Kancelárie Najvyššieho súdu SR
Aj na Najvyššom súde (NS) SR bude od januára výkon súdnictva oddelený od správy majetku, a to zriadením Kancelárie NS SR. Počíta s tým novela zákona o súdoch, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Právna norma dobieha stav, ktorý už platí napríklad u prezidenta SR, na Ústavnom súde či v Súdnej rade SR. Tam verejný činiteľ nie je správcom štátneho majetku a túto činnosť zabezpečujú obslužné útvary – kancelárie. Tú bude mať aj NS SR.
Opatrením rezort spravodlivosti sleduje predovšetkým oddelenie riadenia výkonu súdnictva od správy súdov po organizačnej a personálnej stránke. "Ide nepochybne o nevyhnutný prostriedok na zabezpečenie a skvalitnenie vnútorného fungovania Najvyššieho súdu, čo v konečnom dôsledku prispeje aj ku skvalitneniu samotného výkonu súdnictva," odôvodnilo ministerstvo.
Kancelária NS SR bude plniť úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti súdu. Bude štátnou rozpočtovou organizáciou na čele s vedúcim. Ten sa za svoju činnosť bude zodpovedať predsedovi súdu, ktorý ho bude vymenúvať, odvolávať a tiež mu bude určovať plat.
Odobril obmedzenie vývozu liekov zo Slovenska do zahraničia
Lieky hradené z verejného zdravotného poistenia budú môcť vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy. Vyplýva to z novely zákona o liekoch, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Právna norma má riešiť chýbajúce lieky pre slovenských pacientov. Len vlani sa zo Slovenska vyviezli lieky asi za 280 miliónov eur. Po novom preto budú môcť lieky hradené z verejného zdravotného poistenia vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy. Odhaduje sa, že asi 130 z nich lieky do lekární nedodávalo.
"Nedostupnosť niektorých liekov v Slovenskej republike je závažným problémom. Pacienti sa veľmi často nevedia dostať k svojim liekom, ktoré im boli predpísané ošetrujúcim lekárom. Často pritom ide o lieky, ktoré sú život zachraňujúce," upozornilo v návrhu ministerstvo. Lieky na Slovensku sú po zmenách v roku 2012 jedny z najlacnejších v EÚ, vo väčšine prípadov ide o druhú najnižšiu cenu. "Tým sa lieky, ktoré sú na trhu v SR, stávajú atraktívne pre vývoz do členských štátov EÚ s výrazne vyššou cenou daného lieku," poukázal rezort.
V súčasnosti môže vývoz lieku v prípade nedostatku na domácom trhu zakázať Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Toto opatrenie sa nepáčilo Európskej komisii, ktorá preto začala voči Slovensku právne konanie. So zákazom vývozu už nová legislatíva nepočíta. Kritizované ustanovenie nahrádza nové, podľa ktorého budú môcť lieky vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií. Vývoz budú ŠÚKL hlásiť. Regulácia sa má týkať len liekov, ktoré sú úplne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia.
Distribučné firmy budú tak ako výrobcovia povinné dodávať lieky len do lekární. Pokiaľ ich budú chcieť dodať inej distribučnej firme, budú tak môcť urobiť len vtedy, ak lieky skončia v lekárni. Nové povinnosti dostanú aj lekárne. Po novom nebudú môcť receptové lieky odpredať komukoľvek. "Spätný predaj lieku bude možný iba tomu držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, od ktorého lekáreň liek nakúpila," píše sa v novele. Lekárne si budú môcť v prípade potreby tiež vymieňať lieky medzi sebou. Ako upozornilo ministerstvo, v lekárňach lieky často vykupujú distribučné firmy a následne ich vyvezú za hranice.
Šéf rezortu Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) už v máji pripustil, že problém s vývozom liekov zo Slovenska je významný. Lieky od nás často smerujú do krajín západnej Európy, kde je ich cena vyššia. Za hranice putujú napríklad lieky na liečbu epilepsie, schizofrénie, Parkinsonovej choroby či viaceré lieky na onkologické ochorenia a predchádzanie krvným zrazeninám. Tie tak potom chýbajú pre slovenských pacientov. Rovnaký problém má pre nižšie ceny liekov aj Česko či iné európske krajiny. Právna norma bude platiť od januára 2017, niektoré jej ustanovenia neskôr. Za jej nedodržanie bude môcť ministerstvo zdravotníctva uložiť pokutu od 5000 až do milióna eur. Distribučné firmy či lekárne tiež môžu prísť pre nedodržiavanie o povolenia na prevádzku.
Odobril nový typ elektronického platobného rozkazu
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) vysvetlila, že rýchlosť a jednoduchosť vymoženia pohľadávok súvisí s kvalitou podnikateľského prostredia. Nový zákon má podľa nej skvalitniť a zrýchliť tento proces a v konečnom dôsledku aj výrazne skrátiť lehotu, v ktorej sa podnikateľ dostane k svojim peniazom. Okrem vyššej rýchlosti má byť podľa ministerky nové konanie aj lacnejšie. Od advokátov má spätnú väzbu, že by mohlo byť atraktívne pre podnikateľskú sféru.
Elektronický platobný rozkaz nemá nahradiť súčasný režim platobného rozkazu, má ísť o ďalšiu alternatívu pre podnikateľov. Ich vydávanie bude mať na starosti jediné špecializované pracovisko pri Okresnom súde v Banskej Bystrici, pod ktoré budú patriť aj exekučné konania. Súdy by tým mali mať možnosť využívať svoje kapacity na efektívnejšie a rýchlejšie riešenie sporov. Konania o vydaní elektronického platobného rozkazu pritom budú oddelené od klasického sporového konania. Upomínacie konanie bude plne v réžii vyšších súdnych úradníkov. Sudca bude rozhodovať o opravnom prostriedku v zákonom stanovených prípadoch.
Proces vydávania nového platobného rozkazu bude elektronizovaný prostredníctvom štandardizovaných elektronických formulárov. Tie majú previesť žalobcu a žalovaného celým konaním. Interaktívnymi nápovedami budú navádzať, aby správne vyplnili jednotlivé kolónky formulárov. Predísť sa tak má nejasným a nezrozumiteľným návrhom. Formuláre ministerstvo zverejní na svojom webe. Tlačivo odporu sa bude doručovať žalovanému spolu s platobným rozkazom.
Písomnosti a rozhodnutia sa budú doručovať elektronickými prostriedkami ako elektronický úradný dokument podľa osobitného zákona. Zavádza sa elektronické podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu do elektronickej schránky súdu a elektronická komunikácia so žalobcom. V prípade žalovaného sa navrhuje prednostne doručovanie elektronickými prostriedkami, avšak tu sa pripúšťa komunikácia aj v listinnej podobe v prípade doručovania platobného rozkazu či podania odporu.
Žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, sa inštitútom povolenia splátok za taxatívne uvedených podmienok umožňuje, aby mohol priznaný nárok uhradiť v maximálne desiatich mesačných splátkach. Ak však žalovaný neuhradí čo i len jednu splátku včas, prichádza o výhodu splátkového kalendára a neuhradenú sumu z priznaného nároku je možné od žalovaného vymáhať. Menia sa tiež súdne poplatky, za podanie návrhu bude poplatok tri percentá z dlžnej sumy a za odpor, ak je podaný elektronicky, tiež tri percentá.
Z elektrických zariadení vymiznú štyri nebezpečné látky
Štvorica nebezpečných látok vymizne z elektrických a elektronických zariadení. Vyplýva to z vládnej novely zákona o obmedzení ich používania, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. "Doplnené nebezpečné látky bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP), benzyl-butyl-ftalát (BBP), dibutyl-ftalát (DBP) a diizobutyl-ftalát (DIBP) sú látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, keďže môžu mať počas postupov nakladania s odpadom z elektrických zariadení a elektronických zariadení negatívny vplyv na recykláciu, ako aj na ľudské zdravie a životné prostredie," vysvetlil envirorezort. Nová legislatíva bude v zmysle európskej smernice platiť od 22. júla 2019. V prípade zdravotníckych pomôcok, ako aj monitorovacích a kontrolných prístrojov, začne zákaz platiť o dva roky neskôr.
Podpísal zmeny v zákone o EIA
Slovensko po kritike zo strany Európskej komisie opäť zmenilo legislatívu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA. Prezident SR Andrej Kiska odobril novelu zákona, ktorá s účinnosťou od januára reaguje na niektoré jej výhrady. Pre nesprávne a neúplné prebratie európskej smernice Slovensko čelí od roku 2013 infringementu, teda konaniu o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ. Ohrozuje to aj čerpanie eurofondov. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa už v tejto súvislosti novelizoval v roku 2014.
Európska komisia však aj po tom Slovensku vyčítala, že do legislatívy nepremietla všetky otázky, ktoré rieši smernica. Chýbala napríklad povinnosť developéra brať do úvahy pri výbere z viacerých alternatív aj environmentálne vplyvy či zákonnú garanciu toho, že verejnosť dostane informácie o možnosti obrátiť sa na súd. Nie všetky pripomienky však nový právny rámec zohľadnil. Novela zákona má platiť od januára 2017.
