BRATISLAVA - Opozičná strana SaS navrhuje reformu odvodového a sociálneho systému. Predstavila svoj tretí odvodový bonus.
"Reforma spočíva v tom, že každému človeku by bola priznaná nejaká základná dávka za určitých podmienok, a keď začne pracovať, tak mu tú dávku nezoberieme. My mu ju začneme len mierne znižovať tak, ako rastie jeho príjem," priblížil na dnešnej tlačovej konferencii predseda SaS Richard Sulík.
Reforma má zároveň prispieť aj k zjednodušeniu celého systému. "Ide o to, aby daňovému a odvodovému systému rozumeli najmä tí, ktorí sa s ním dostávajú do kontaktu, teda platcovia daní, zamestnanci, poberatelia dávok. A toto je fakticky dnes nemožné," tvrdí Sulík s tým, že dnes je systém veľmi komplikovaný. "Základný vzorec je taký, že odvodový bonus je priznaný vo výške životného minima mínus 10 % príjmov," vysvetlil Sulík.
Podľa podpredsedu SaS Jozefa Mihála odvodový bonus prinesie viaceré veľké výhody. "Prvá je súbeh štátnej dávky a príjmu z práce. Radikálny sek, ktorý je v dnešnom systéme, sa odstráni a ten prechod zo stavu neaktivity do aktivity nebude trestaný a druhá veľká výhoda je zásadné zjednodušenie systému," doplnil Mihál.
"Ďalšou výhodou je zníženie daní a odvodov pre pracujúcich. Napríklad tým, že klesnú sadzby, či na odvody, či na daň. Práve teraz sa zvyšujú maximálne základy pre odvody, my hovoríme o tom, že maximálny základ pre odvody má byť vo výške približne 2000 eur, čiže nie 6000, alebo dokonca nekonečno," vyčíslil Mihál.
Odvodový bonus má zároveň predstavovať napríklad podporu pre mladé rodiny, ale aj pre zdravotne ťažko postihnutých. "Minister práce Ján Richter napríklad priniesol zákon, v ktorom sa hovorí o decentnom zvyšovaní opatrovateľských príspevkov. My navrhujeme, aby osoby, ktoré sú ZŤP, v prípade najvyššieho stupňa invalidity mali v čistom mesačne okolo 500 eur, teda jednu jedinú zrozumiteľnú sumu vyplývajúcu z jediného posudkového konania," uviedol príklad Mihál.
Zamestnávatelia nesúhlasia so zvyšovaním odvodov, vláda s nimi o tom nerokovala
Zamestnávateľom prekážajú prezentované návrhy ministerstva zdravotníctva na zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotného poistenia, ako aj retroaktívne zrušenie stropu na platenie zdravotných odvodov z výplaty dividend zo ziskov z rokov 2011 až 2016. Tento zámer navyše považujú za protiústavný. Zároveň sú sklamaní, že parlament schválil zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych odvodov z päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy.
„Toto sú všetko kroky, ktoré budú zaťažovať ako zamestnávateľov, tak ich zamestnancov. Možno zamestnancov, ktorí majú vyššie príjmy, ale to sú často vo firmách veľmi kľúčoví odborníci, manažéri, ktorí majú na európskom trhu svoju hodnotu. To všetko robíme v čase, keď by sme radi takto platených odborníkov stiahli zo sveta na Slovensko, keď chceme podporovať znalostnú ekonomiku, pre ktorú sú títo ľudia veľmi potrební,“ uviedol prezident AZZZ Tomáš Malatinský na spoločnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Zamestnávateľov trápi aj samotný spôsob, akým vláda pristúpila k schvaľovaniu týchto zákonov. Vo svojom programovom vyhlásení sa totiž zaviazala, že aj prijímaniu poslaneckých návrhov zákonov bude predchádzať diskusia so sociálnymi partnermi na tripartite. Toto sa neudialo. Napríklad zmeny týkajúce sa sociálnych odvodov prešli na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer-SD).
Podraz zo strany vlády
„Vnímame to ako podraz zo strany vlády. Principiálne sa nestalo v histórii, aby nám boli oznamované návrhy prostredníctvom médií. Také závažné návrhy, ktoré sa dotýkajú celého podnikateľského prostredia, daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a zamestnávateľov a zmeny systému financovania zdravotníctva. Vyzývame vládu a predsedov koaličných strán, aby stiahli tieto návrhy a aby sme si opätovne sadli za rokovací stôl,“ apeloval výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga upozornil, že hoci ide o sociálne a zdravotné „poistenie“, už teraz to má charakter dane. „Za poistenie by som mal vedieť, čo dostanem. Nikto nám zatiaľ nepovedal, čo dostaneme za to, že budeme platiť viac do fondov sociálneho a zdravotného poistenia. Zvyšujeme daňové zaťaženie pre istú skupinu zamestnancov aj pre zamestnávateľov. Máme zamestnancov, ktorých sa to dotkne do úrovne až o 100 eur väčší odvod na sociálne poistenie mesačne a u zamestnávateľa to bude trojnásobok,“ vyčíslil.
Zástupcovia zväzov poukázali na to, že Slovensko je už teraz na chvoste z pohľadu celkového daňovo-odvodového zaťaženia. Kým priemer v eurozóne je približne 40 %, v SR je to viac než 50 %. Pripomenuli tiež, že za rok 2015 vybral štát o zhruba 1,3 miliardy eur viac na daniach a odvodoch oproti plánu. „Ak máme prebytok vo fondoch, tak sa pýtam, prečo potrebujeme zvyšovať odvodové zaťaženie a ako bude táto suma použitá,“ zdôraznil Kiraľvarga.
