BRATISLAVA – Bývalý prezident SR Ivan Gašparovič nemal s exprezidentom Michalom Kováčom problémy, uviedol v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 s tým, že si veci dokázali vydiskutovať.
Pre neho bol Kováč priateľským človekom, ktorý sa dokázal porozprávať a ktorý dokázal odpúšťať. "Z mojej strany ho hodnotím, že vždy sme vychádzali." Gašparovič ale priznal, že s Kováčom sa v mnohých veciach nezhodli, a to najmä vo vtedajších aktuálnych otázkach, rozdielne názory mali tiež na prezentáciu Slovenska ako krajiny.
Problém videl napríklad v komunikácii s bývalým premiérom Vladimírom Mečiarom, ktorý zastával názor, že hlava štátu nemôže vo svete hovoriť negatívne o svojej krajine. "To bol základ, toho už budúceho nedorozumenia. Toto ja považujem za taký prvý moment, kedy dochádzalo k budúcim nedorozumeniam," myslí si Gašparovič.
Podľa neho sa však exprezident Kováč snažil hľadať konsenzus, aby sa vtedajšie politické strany našli a dohodli. Obdobie okolo vzniku nového štátu nebolo totiž podľa neho jednoduché a prinášalo so sebou hospodárske, sociálne, ekonomické a politické problémy. Jednotnosť nevládla ani v otázke rozdelenia vtedajšieho Československa či vzťahov k zahraničiu.
"Myslím si, že v týchto otázkach chcel začať hľadať konsenzus, aby sa politické strany našli a dohodli. Bohužiaľ, nenašiel tú správnu cestu. Nemal tú správnu cestu, nie vždy bol dobre navigovaný ľuďmi okolo seba," povedal Gašparovič. Na otázku, či však bol zo strany vlády vypočutý, Gašparovič uviedol, že sa s ním vtedy stretával.
Bývalý prezident SR Rudolf Schuster bude na Michala Kováča spomínať ako na blízkeho priateľa. "Mali sme výmenu názorov, samozrejme, vo všetkom sme sa nezhodli, ale boli sme priateľmi, ktorí jeden druhého vypočul," skonštatoval Schuster. Ich vzájomný vzťah označil za veľmi priateľský a kamarátsky, a tak na neho bude podľa neho aj spomínať. Odkaz exprezidenta Kováča zároveň vníma veľmi pozitívne a treba mu poďakovať za jeho úlohu prvého prezidenta, ktorú zohral.
Spomínal aj bývalý predseda vlády
Michal Kováč šiel podľa bývalého predsedu vlády Slovenskej republiky Jozefa Moravčíka vždy za svojimi cieľmi, ale bol ochotný robiť aj kompromisy. Povedal to dnes v relácií televízie TA3 V politike o prvom prezidentovi Slovenskej republiky, ktorý zomrel v stredu 5. októbra. Bývalý predseda Slovenskej národnej rady František Mikloško si zaspomínal na Michala Kováča ako na finančníka.
„Ako človek bol prostý, rozhovor s ním bol ľudský, aj keď bol ministrom, aj keď bol prezidentom,“ povedal s tým, že po jeho odchode z postu prezidenta bol Kováč nedocenený. Preto v tom čase Mikloško žiadal, aby bol prezidentský dôchodok vyšší, aby exprezident mohol žiť na úrovni. “Ani jedna vláda mu to neumožnila, ja som navrhoval zvýšenie dôchodku,“ dodal.
Podľa expremiéra Jozefa Moravčíka išiel Kováč dôrazne za svojimi cieľmi. „Bol konsenzuálny typ, vedel pretlačiť svoje názory, ale bol ochotný robiť aj kompromisy. Jeho vklad do politiky bol veľký. Prvé roky, keď sa zápasilo o charakter politiky na Slovensku, zohral dôležitú a pozitívnu úlohu. Vtedajšie obdobie bolo charakteristické váhaním medzi krajnosťami, práve Kováč od začiatku šiel dôrazne za tým, na čom sme sa dohodli. Nechceli sme sa úplne rozísť s Českou republikou. Republiku sme mali, išlo o to, kde má SR zakotviť a v tom Kováč dôrazne presadzoval integráciu v európskych spoločenstvách. Rok 1994 bol prelomový, vtedy sa v Správe o stave SR Kováč postavil proti režimu Mečiara,“ povedal.
Podľa Moravčíka sa dnešní politici od tých z deväťdesiatych rokov nelíšia. „Problém je, že doteraz sme nevytvorili optimálnu štruktúru politických strán, ktoré by zabezpečovali stabilný vývoj Slovenska. Myslím si, že treba siahnuť aj do ústavného systému SR a pokiaľ ide o volebný systém, ten je zastaraný a spôsobuje veľmi negatívne javy. Klientelizmus, partokracia – to treba odstraňovať,“ zdôraznil Moravčík.
Bývalý predseda vlády ČSFR Jan Stráský sa poznal s Kováčom desiatky rokov. „Zohral významnú úlohu pri diskusiách o osude Československa. Bol racionálny a vecný,“ zaspomínal. Politológ Juraj Marušiak vnímal Kováča ako pragmatického politika, ktorý mal silný morálny základ. „Bol človek konsenzu, dialógu. Hľadal zmier a snažil sa vytvoriť základ pre ďalší postup,“ povedal s tým, že v zahraničí mal veľkú autoritu. Hoci mohol veľa urobiť pre Slovensko aj na medzinárodnom poli, aj keď nebol vo funkcii, nikto z niekdajšej protimečiarovskej opozície neprišiel, aby ho podporil.
Krok k modernizácii Slovenska
Podľa bývalého riaditeľa Odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR v rokoch 1993–1996 Pavla Demeša zohral exprezident SR Michal Kováč zásadnú úlohu pri modernizácii Slovenska. Uviedol to v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Rovnako dôležitú úlohu zohral podľa neho aj pre vstup Slovenska do modernej, civilizovanej Európy a zamedzil tomu, aby bolo Slovensko vyradené z civilizačného okruhu strednej Európy.
V tejto súvislosti je presvedčený, že by Slovensko bez Michala Kováča nemohlo v roku 2004 vstúpiť do Európskej únie. Zároveň ale pripomína, že odkaz exprezidenta Kováča by mal byť odkazom, aby sa pri výkone štátnej služby vedelo odsegregovať to, čo je súkromné a to, čo je verejné. "Michal Kováč založil tradíciu verejnej služby ako nikto iný," doplnil Demeš.
Nevyhol sa však ani prípadu únosu Michala Kováča ml. Považuje totiž za zásadné, aby sme nad tým nerozmýšľali ako nad metafyzickou kategóriou, ale nad právnou a pozreli sa na to politicky, právne i morálne a dotiahli to do konca. "Jednoducho treba zrušiť Mečiarove amnestie, tento prípad došetriť, aby sa vedelo, ako to je. Ak sme to nestihli za života Michala Kováča, ešte žije prvá dáma Emília Kováčová a myslím si, že by stálo za to, aby sa to, jednoducho, doriešilo," zdôraznil Demeš.
Je totiž presvedčený, že "ak sa na začiatku štátnosti udial štátny teroristický akt, o ktorom vieme, ako sa udial, kto ho spravil, ale obštrukciami, na začiatku ktorých je Vladimír Mečiar, ktorý udelil amnestie na došetrenie únosu a s ním spojených vecí, tak, ak na začiatku je jed alebo čosi, čo kontaminuje zrod štátu, tak bez došetrenia tohto sa jednoducho ten štát zdravo vyvíjať nebude."
Bývalá vedúca oddelenia hospodárskej politiky Kancelárie prezidenta SR v roku 1993 Brigita Schmögnerová si zasa myslí, že bez Kováča by minimálne boli tie roky, ktoré štát musel dobiehať, aby sa dostal do iných vzťahov s EÚ, keďže sa následne začali urýchlene konať rokovania o vstupe krajiny, omnoho dlhšie.
"Pretože Michal Kováč sa snažil vytvárať predsa len odlišný obraz Slovenskej republiky doma, pretože reprezentoval demokratický variant vývoja a to, samozrejme, bolo akceptované v zahraničí, to bolo vítané," povedala Schmögnerová. Zároveň podotkla, že bývalý prezident SR pomohol aj tomu, aby v roku 1998 došlo k zmene vlády, čím sa vývoj SR začal uberať konečne iným smerom. "Od veľkej izolácie k otvorenosti a k novým perspektívam, ktoré sa, postupne, krok za krokom, podarilo aj naplniť," dodala.
Mikloško hovorí o období mečiarizmu
V tejto chvíli sa Michalovi Kováčovi dostáva veľkej cti. Celý národ, celé Slovensko si uvedomilo, že zomrel prvý prezident, ktorý stál pri zrode slovenskej štátnosti. Povedal to František Mikloško, bývalý predseda Slovenskej národnej rady (1990-1992) v dnešnej relácii TA3 V politike. Ocenil, aký priestor mu po jeho smrti poskytli médiá, no na druhej strane chcel poukázať na to, že v tejto chvíli akoby si niektorí politici chceli vybaviť aj svoje účty s HZDS a jeho predsedom.
"Tá pocta, ktorá sa mu dostala, je zároveň popretím toho, povedzme obdobia mečiarizmu, alebo možno aj politickej vlády Mečiara. To sa stalo prvýkrát. Premiér Fico povedal, že Mečiarove amnestie sú morálny suterén, ale až v tejto chvíli tou veľkou poctou, tým štátnym pohrebom, ktorý bude veľkolepý, sa stavia nejakým spôsobom aj k tomu obdobiu mečiarizmu," uviedol Mikloško.
Posledný federálny premiér Jan Stráský je presvedčený o tom, že v roku 1992 pri rozdeľovaní republiky mali všetci strach, ako to dopadne. Michal Kováč podľa neho patril medzi tých, ktorý mali taktiež ten strach, ale dokázal s ním zaobchádzať racionálne a hlavne sa postaviť na tú stranu, ktorá ten strach riešila a neprepadla mu.
"Pán Kováč patril medzi tých, ktorý to pochopili počas niekoľkomesačného procesu, pochopil to veľmi rýchlo. Veľmi aktívne prispel k tomu, že môžeme dnes po rokoch povedať, že české a slovenské vzťahy sú najlepšie, aké kedy boli, čím sme si v tom roku 1992 nemohli byť takí istí," povedal Stráský.
Jozef Moravčík, bývalý slovenský premiér, ktorého vláda nastúpila v roku 1994, si spomína na exprezidenta Kováča ako na citlivého a uvážlivého človeka. "Tieto svoje charakteristické vlastnosti pre neho, ako pre osobnosť, potom prenášal do politiky. A v politike potom predstavoval taký stabilizujúci prvok. Na neho bolo možné sa vždy spoľahnúť. Nebol príliš váhavý, bol rozhodný a išiel za svojím cieľom veľmi dôrazne," spomína si Moravčík. Dodal, že bol spôsobilý taktiež robiť rozumné kompromisy.
