BRATISLAVA – Lídri členských krajín Európskej únie (EÚ) budú mať na bratislavskom summite šancu vyjasniť si postoje k ďalšiemu smerovaniu únie. Zhodujú sa oslovení slovenskí europoslanci, ktorí by prijali konkrétne závery a kroky k ochrane schengenských hraníc, k migračnej a azylovej európskej politike či k zmenám v únii. Veľa konkrétnych riešení však europoslanci neočakávajú.
Monika Flašíková Beňová (Smer-SD) pripomína, že summit mal byť o budúcnosti EÚ, o tom, čo po brexite, o sfunkčnení rozhodovacích procesov aj o tom, ako priblížiť EÚ viac ľuďom. "Neviem, čo z týchto konkrétnych ambícií ostalo a čo Slovensko ako predsedajúca krajina nakoniec počas summitu predstaví. Ťažko očakávať nejaké konkrétne závery. Verím však, že aspoň riešenie pre azylovú a migračnú európsku politiku prijmú. Lebo situácia sa zhoršuje a Rada sa už vyše roka nevie dohodnúť a brzdí akékoľvek riešenia," uviedla europoslankyňa.
Podľa Ivana Štefanca (KDH) si európski lídri musia na summite ujasniť postoje svojich krajín k ďalšiemu smerovaniu EÚ. "Nebudú sa môcť vyhnúť témam ako terorizmus a bezpečnosť občanov, ochrana vonkajších hraníc, vzrastajúci extrémizmus, ale aj budúcnosť obchodných dohôd s USA a Kanadou. Vzhľadom na neformálnu povahu summitu určite nemôžeme očakávať nejaké záväzné stanoviská," povedal Štefanec.
Pripomenul, že Francúzsko naznačilo záujem hovoriť o pokračovaní rozhovorov o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve so Spojenými štátmi (TTIP). "Niektoré štáty volajú po novom nastavení vzťahov medzi národnými parlamentmi a vládami a európskymi inštitúciami. Považujem za dôležité aj vyjasnenie si postojov k ekonomickému riadeniu a už dohodnutým veciam, ktoré sa ešte nezrealizovali," doplnil.
Branislav Škripek (OľaNO) očakáva začiatok diskusie o budúcnosti EÚ a názory, ako reagovať na výzvy, ktorým čelí Európa. "Hlbšiu diskusiu a reflexiu dnes v EÚ naozaj potrebujeme," poznamenal. Myslí si, že na summite bude viac počuť Vyšehradskú štvorku (V4). Dúfa, že lídri prídu s niečím konkrétnym a odštartujú zmenu. "Očakávam, že prídu s návrhmi, ako reagovať na krízu dôvery, ktorá sa ukázala vo vzťahu verejnosti k projektu európskej integrácie po referende, v ktorom Briti odhlasovali odchod krajiny z EÚ," uviedol.
Návrhy by podľa neho mali smerovať k zachovaniu suverenity členských štátov v kľúčových otázkach, k zaisteniu ochrany vonkajších hraníc a k zaisteniu bezpečnosti občanov EÚ. Škripek spomenul aj názory na vytvorenie európskej armády. "Nejde o novú myšlienku a nepovažujem ju v súčasnosti za realizovateľnú pri dlhodobom zanedbávaní výdavkov na obranu a navyše bez Veľkej Británie, ktorá by po vystúpení z EÚ nebola jej súčasťou," upozornil.
Jana Žitňanská (NOVA) považuje summit za celoeurópsky mimoriadne prestížnu udalosť. "Bratislava sa stane miestom, kde sa odohrajú prvé vážne diskusie o tom, ako zvyšovať dôveru ľudí v spoločnú Európu, ako postupovať pri blížiacom sa brexite a ako lepšie ochrániť občanov a hranice únie. September je pre všetkých šanca povedať si, kde únia ľuďom neslúži, ako by mala, no zároveň predostrieť realistické riešenia. Veľmi by som si želala, aby Slovensko pomohlo nielen pri diagnostike problémov, ale najmä pri návrhoch riešení," povedala.
József Nagy z Mosta-Híd očakáva konkrétne kroky v otázke migračnej krízy, zvlášť pokiaľ ide o vytvorenie spoločnej ochrany vonkajších hraníc EÚ, o zastavenie rozpadu Schengenu a obhájenie pozície "zdravého rozumu" zo strany V4. "Že nebudeme nasilu premiestňovať migrantov do iných štátov. Som presvedčený, že by bolo aj protiprávne z ľudskoprávneho hľadiska, aby boli nasilu presídľovaní utečenci a migranti, ktorí boli už niekde prijatí," vysvetlil Nagy. Europoslanec by tiež rád počul od lídrov V4 politický signál o ich ústretovejšom prístupe k pomoci utečencom, ktorými nie sú ilegálni migranti.
Richard Sulík z SaS považuje konanie summitu v Bratislave za organizačný úspech Slovenska. "Konkrétnejšie ministra Lajčáka, ktorý odviedol kultivovanú koalično-opozičnú spoluprácu. Summit v Bratislave je výsledkom dobre pripraveného predsedníctva," poznamenal Sulík.
