BRATISLAVA – Výzva luxemburského ministra zahraničných vecí Jeana Asselborna na vylúčenie Maďarska z Európskej únie, ktorá zaznela krátko pred nadchádzajúcim neformálnym summitom Rady Európskej únie v Bratislave, bola úplne nečakaná, neadekvátna a je otázne, čo k nej ministra motivovalo. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Ak to mal byť signál, aby bolo Maďarsko na summite potichu, podľa Hrabka sa minul účinkom. „To sa určite nepodarí, Maďarsko nebude tichšie. Zvlášť, ak k tomu má byť dotlačené takýmto spôsobom. Nakoniec, reakcia maďarského ministra zahraničných vecí bola veľmi tvrdá,“ pripomenul Hrabko. "Ten, kto ako Maďarsko stavia ploty proti ľuďom utekajúcim pred vojnou alebo porušuje slobodu tlače a nezávislosť súdnictva, by mal byť dočasne alebo v prípade potreby navždy vylúčený z Európskej únie," povedal Asselborn v rozhovore pre nemecký denník Die Welt.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó reagoval: "Maďari 2. októbra v referende vyjadria svoj názor na ilegálnu migráciu, bruselský balík utečeneckých kvót a osoby typu Jeana Asselborna." Podľa jeho slov majú Maďari právo povedať svoj názor i právo rozhodnúť o tom, s kým chcú žiť spolu a s kým nie. "Toto právo nemôže odoprieť žiadny bruselský či luxemburský byrokrat," konštatoval Szijjártó.
"Je zvláštne, že Asselborn a Jean-Claude Juncker, ktorí pochádzajú z krajiny 'optimalizácie daní', hovoria o znášaní spoločného bremena, čo ale v našom ponímaní znamená, že Maďarsko má znášať bremeno za chyby iných," formuloval šéf maďarskej diplomacie. Napriek tejto slovnej prestrelke Hrabko na summite neočakáva ostrý spor v súvislosti s utečeneckými kvótami. „Dovolím si povedať, že to nebude boľavý bod a vôbec sa nevyrieši,“ povedal s dodatkom, že podľa neho sa summit konfrontácii vyhne tak, že na túto tému dôraz klásť nebude.
Napriek pomerne intenzívnej diplomatickej aktivite, ktorá summitu predchádza, jeho význam je podľa Hrabka skôr politický. „Je to už dávnejšie, čo nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že žiadne závery na tomto summite prijaté nebudú, nie je to ani účel. Je to napokon neformálny summit, teda z neho môžu byť iba neformálne závery. Určite bude znamenať pokračovanie diskusie o budúcnosti Európskej únie,“ povedal.
Na otázku, prečo na summite nie je Veľká Británia, Hrabko odpovedal, že je to spôsobené okolnosťami rozhodnutia o summite. „Vychádza to zo spoločnej deklarácie 27 krajín, ktorá bola prijatá v júni, krátko po brexite. Vtedy viacerí očakávali, že spád po brexite bude veľmi rýchly. Napokon nebol, ešte dnes nebol aktivovaný článok o vystúpení. Ale situácia krátko po brexite bola taká a teraz treba spoločnú deklaráciu dvadsaťsedmičky o summite v Bratislave naplniť,“ povedal.
„Okolo summitu je frmol, diplomati sa stretávajú a rokujú na rôznych úrovniach. Pre nás bude dôležité, aby sme dokázali zabezpečiť bezpečnosť a summit prebehol bez problémov. Ak vôbec dôjde k nejakej dohode, tak o tom, že sa na niečom dohodnú v budúcnosti,“ odhadol Hrabko.
Celkom určite sa však bude diskutovať o budúcnosti únie. „Európska únia dnes iba hľadá svoju tvár. A ak toho nie je schopná, je to chyba politikov národných štátov, ktorí tvoria Európsku úniu a nie sú schopní sa dohodnúť. Stále sa vedú spory o tom, čo má vlastne únia byť. Nevieme, aké sú základné predstavy, ako by vyzeral konsenzus a ako k nemu dospieť. Či to majú byť Spojené štáty európske alebo únia národných štátov,“ poznamenal Juraj Hrabko.
V diskusii komentoval aj kauzu resocializačného zariadenia Čistý deň v Galante, kde sa matka jednej z maloletých klientok obrátila na políciu aj politikov s podozrením na spáchanie sexuálneho trestného činu. Médiá neskôr priniesli viacero podobných podozrení od iných bývalých klientov či zamestnancov zariadenia.
„Podľa môjho názoru v tejto veci došlo k zlyhaniu štátu. Isteže, treba počkať na vyšetrenie, na kontroly. Ale už dnes si myslím, na základe faktov, ktoré viem a ktoré nikto nespochybňuje, že to zariadenie by malo byť zatvorené. A či aj niektorí jeho pracovníci, to už ponechajme orgánom činným v trestnom konaní,“ konštatoval Hrabko.
„Považujem za nesporné, že v tomto zariadení boli sexuálne radovánky. Slová riaditeľa ako 'sex na rozlúčku' považujem za úplne neprijateľné. Potom bude sex na privítanie, sex dopoludňajší či odpoludňajší? Nikto nespochybňuje, že ten sex sa tam uskutočnil a to je podľa môjho názoru dôvod na okamžité zatvorenie zariadenia a premiestnenie klientov do iných zariadení. Predsa tu nejde o veci, ale o deti. A je mi jedno, či to bol zamestnanec, terapeut alebo kuchár,“ povedal Hrabko s tým, že preventívne by mali byť preverené aj všetky ostatné zariadenia tohto typu.
„Pán minister Richter je vo funkcii päť rokov nepretržite a nesie politickú zodpovednosť za to, čo sa v Galante stalo. Je na ňom a premiérovi Ficovi, aby túto zodpovednosť vyhodnotili,“ dodal Hrabko.
V stredu na zasadnutí parlamentu rokovali poslanci o novele rokovacieho poriadku, ktorá by mala priniesť vyššiu kultúru parlamentnej práce a okrem iného zakázať, aby si poslanci robili priamo v rokovacej sále domáce videá. Paradoxne, aj z toho rokovania robili niektorí poslanci prenos na Facebook a vopred naň lákali čitateľov prísľubmi expresívnych prejavov. Na otázku, či môže novela zvýšiť úroveň rokovania v parlamente, keď ju sami poslanci nechcú mať vyššiu a skôr majú záujem ponúkať z parlamentu divákom zábavu na sociálnych sieťach, Hrabko reagoval, že podľa neho legislatívna zmena nepomôže. „Tá novela je úplne zbytočná,“ odhadol.
„Žiadna novela nedokáže zastaviť neznesiteľný a nezmieriteľný boj medzi parlamentnou väčšinou a menšinou,“ povedal Hrabko. Snahu oslovovať voličov aj za cenu nekultúrnosti však odsudzuje. „Politik má mať víziu. Úlohou politika, poslanca, ktorý schvaľuje zákony, má byť viesť tú krajinu ďalej k rozvoju, a nie útočiť na tie najnižšie pudy,“ poznamenal.
V tomto zmysle však podľa neho zlyhal aj predkladateľ novely, predseda Národnej rady Andrej Danko (SNS), keď sa lídra OĽaNO Igora Matoviča opýtal, či ho otec v detstve bil, keď sa správa tak, ako sa správa. A to bez ohľadu na to, aké invektívy voči Dankovi používa Matovič. „Ak si spomenieme na prejav predsedu parlamentu o zvyšovaní kultúry, nemá po tomto vystúpení právo požadovať od nich (opozície, pozn. Teraz.sk) absolútne nič,“ povedal Hrabko.
Novela zatiaľ postúpila v parlamente do druhého čítania. „K zmenám v druhom čítaní príde, to už avizoval koaličný partner, Most–Híd. Ak sa nedohodnú, návrh novely neprejde. A v parlamente budeme zrejme svedkami ešte ostrejšej diskusie, než bola doteraz,“ konštatoval Hrabko.
Mierne pozitívny vývoj Hrabko zaznamenal pri neformálnych hlasovaniach Bezpečnostnej rady OSN o svojom budúcom generálnom tajomníkovi, aj keď favoritom zatiaľ nie je slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ale portugalský expremiér António Guterres.
„Hlavným favoritom nie je, ale už druhýkrát je druhý,“ upozornil Hrabko na výsledky v poradí už štvrtého neformálneho hlasovania. „Ukazuje sa, že keď bol Lajčák po prvom hlasovaní druhý odspodu a boli názory, že by to mal vzdať, boli predčasné. Urobil som si takú malú analýzu a ukazuje sa, že z kola na kolo sa Miroslavovi Lajčákovi darí získavať ďalšie hlasy. Nepríjemnejšie je, že to isté sa darí aj Portugalsku,“ uzavrel Hrabko.
