BRATISLAVA - Poslanci v úvode deviatej schôdze NR SR rokovali o návrhu novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Podľa návrhu sa má ponechať sadzba osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 na súčasnej úrovni koeficientu 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu.
Od roku 2021 už návrh počíta s nulovou sadzbou odvodu. Návrh novely zároveň ruší ustanovenia o tzv. degresii sadzby bankového odvodu v závislosti od dosiahnutia sumy uhradeného odvodu a úrovne definovaného ukazovateľa, ktorým je podiel uhradených odvodov na celkových aktívach bankového sektora SR.
Eduard Heger z OĽaNO v rámci rozpravy k tejto novele spochybnil opodstatnenosť návrhu. Ak krajina neočakáva ďalšiu krízu, tak nie je podľa neho systémové pokračovať v zvýšenom odvode pre banky. „Chceme viac zobrať tým, ktorí vyvážajú svoje zisky do zahraničia,“ reagoval Jaroslav Paška zo strany SNS. Minister financií Peter Kažimír doplnil, že Európska centrálna banka konštatuje, že tento návrh neovplyvňuje stabilitu bankového sektora na Slovensku.
Jozef Mihál zo strany SaS v rámci rozpravy uviedol, že bankový odvod má slúžiť na zábezpeku v prípade krachu banky. Takýmto spôsobom sa už od roku 2012 vyzbieralo podľa neho zhruba 750 mil. eur a teda pri tejto sume mal výber skončiť, no mechanizmus pokračuje. "Banky si to samozrejme schovajú do poplatkov, ktoré platia občania aj podnikatelia,“ upozornil Mihál. Ladislav Kamenický zo strany Smer-SD však namietal. "Nerobme si ilúzie, že keď odvod znížime, že banky znížia aj svoje poplatky," povedal Kamenický.
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý poznamenal, že týmto návrhom je ohrozená banková konkurencia na Slovensku. Zdaňovanie bánk síce podľa neho prináša krátkodobý finančný výnos, avšak dlhodobo je prekážkou, môže to ohroziť príchod novej konkurencie, resp. hrozí odchod niektorých hráčov. Podľa Beblavého nie je žiaduca situácia, keď tu ostanú zhruba tri štyri banky. "To je pre spotrebiteľov najhoršie,“ dodal Beblavý.
Podľa Kažimíra si Slovensko na začiatku tisícročia vyriešilo hriechy minulosti z deväťdesiatych rokov. Krachujúce banky sa oddlžili. „Nikto nám nepomohol a dodnes je to zarátané vo verejnom dlhu. Toto máme za sebou a dnes máme veľmi zodpovedný prístup budovania rezervy,“ poznamenal Kažimír. Vo finále bude táto rezerva podľa neho tvoriť sumu zhruba 1,3 mld. eur. Banky na Slovensku napriek tomu, že sú doma riadené, stále sú podľa Kažimíra prepojené so svojimi matkami, kde sú problémy jasne čitateľné. „Máme za sebou niekoľko rokov fungovania tohto odvodu a zisky a poplatkovú politiku to neovplyvnilo tak fatálne, ako sa pred rokmi predpovedalo,“ dodal Kažimír.
Poslanci by mali o novele zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií hlasovať v podvečer.
Poslanci posunuli novelu o bankovom odvode do druhého čítania
Poslanci v utorok posunuli do druhého čítania novelu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Podľa návrhu sa má ponechať sadzba osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 na súčasnej úrovni koeficientu 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už návrh počíta s nulovou sadzbou odvodu. Novela zároveň ruší ustanovenia o tzv. degresii sadzby bankového odvodu v závislosti od dosiahnutia sumy uhradeného odvodu a úrovne definovaného ukazovateľa, ktorým je podiel uhradených odvodov na celkových aktívach bankového sektora SR.
Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 % a od roku 2015 sa znížila na súčasnú úroveň 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Banky na Slovensku v súčasnosti platia na riešenie prípadných kríz v budúcnosti už dva príspevky, druhým je príspevok do Národného rezolučného fondu, ktorý vychádza z európskych pravidiel a je približne štyrikrát nižší ako bankový odvod. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 24. novembra 2016.
Poslanci posunuli do druhého čítania aj novelu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Nový rámec prevencie a riešenia krízových situácií na finančnom trhu bol na Slovensku zavedený v roku 2015. Rezort financií teraz prichádza s návrhom, ktorým chce zaviesť do praxe možnosť podpisu dohody o preklenovacom financovaní vo forme úverovej linky, resp. dohody o úverovom mechanizme, ktorú bude môcť podpísať vláda SR s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií.
Úverový mechanizmus bude slúžiť pre potreby riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie so sídlom na našom území. Novelou zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu sa zároveň zosúlaďujú právomoci Protimonopolného úradu SR pri riešení krízových situácií na základe konzultácií s Európskou komisiou v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Novela má účinnosť stanovenú na 15. novembra 2016.
