MOSKVA/BRATISLAVA – Voľba generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov bola jednou z tém, ktoré na rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom otvoril premiér Robert Fico, ktorý navštívil Moskvu. Ako po stretnutí so šéfom Kremľa informoval Fico, hovorili spolu o tom, že by sa malo dodržať, aby bol generálny tajomník z regiónu strednej a východnej Európy.
Premiér ale zdôraznil, že rozhovory o nadchádzajúcej voľbe nespočívajú v tom, že členský štát Bezpečnostnej rady OSN povie, či za daného kandidáta zahlasuje alebo nie. Ako ďalej priznal, o tejto téme hovoril vo štvrtok aj s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Slovenským kandidátom je minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
„Ponúkame kvalitného kandidáta a pokiaľ ide o mňa, veľmi otvorene hovorím, že by sme nemali ísť na túto voľbu len z pohľadu pohlavia, ale že by sa malo predovšetkým pozerať na kvalitu daného kandidáta, ktorý prichádza do úvahy,“ informoval ďalej šéf slovenskej vlády.
„Rozhovory o generálnom tajomníkovi OSN nespočívajú v tom, že sa opýtate, či budú voliť a oni povedia áno alebo nie. Hovorili sme o tom, že generálny tajomník je predsa volený BR OSN, kde sú stáli aj nestáli členovia. Hlas jednej krajiny nie je rozhodujúci,“ povedal ďalej Fico s tým, že jeho povinnosťou je predstavovať kandidáta našej krajiny, ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ako vhodného kandidáta. „Myslím, že takto ho vnímajú aj tu v RF. Bolo by ale nekorektné, aby som v tomto okamihu povedal, ako sa bude správať ten alebo ten členský štát BR OSN,“ poznamenal premiér.
Na túto tému vo štvrtok hovoril aj s prezidentom ďalšieho štátu, ktorý je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Fico podľa vlastných slov využíva každú príležitosť, aby Lajčáka podporil. „Napríklad ak sa stretneme s predstaviteľmi krajiny, ktorá je v BR OSN či už ako stály alebo nestály člen, túto tému automaticky otvárame všade, kde taká príležitosť je. Je to normálny spôsob podpory nášho kandidáta,“ uzavrel tému voľby generálneho tajomníka OSN premiér.
V hre o nástupcu súčasného šéfa organizácie Pan Ki-muna zostáva desať uchádzačov po tom, čo niektorí kandidáti po priebežných hlasovaniach členov Bezpečnostnej rady odstúpili. Ďalšie hlasovanie je naplánované na 29. augusta. V poradí druhý päťročný mandát Pan Ki-muna vyprší 31. decembra. Tento post je tradične obsadzovaný predstaviteľom vždy z inej oblasti sveta. Afrika, Ázia, západná Európa i Latinská Amerika už túto skúsenosť majú, východná Európa však zatiaľ nie.
Pan Ki-mun by podľa vlastných slov privítal, keby ho vo funkcii vystriedala po prvý raz žena. Momentálne sa o tento post uchádza päť žien. Výber nového generálneho tajomníka OSN závisí od 15-člennej Bezpečnostnej rady, ktorá musí ešte odporučiť svojho favorita na schválenie 193-člennému Valnému zhromaždeniu.
Lajčák rokoval v Ankare s tureckými predstaviteľmi
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák navštívil vo štvrtok Turecko. Cieľom jeho rokovaní v Ankare boli popri bilaterálnych otázkach najmä najnovšie udalosti v Turecku, regionálna stabilita, bezpečnosť, migrácia, vízová liberalizácia a európska perspektíva Turecka. Všetky záležitosti boli prerokúvané v kontexte slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. TASR o tom informoval v noci nadnes Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR).
V rámci pracovnej cesty sa minister Lajčák stretol s predsedom tureckého parlamentu (Veľkého národného zhromaždenia Tureckej republiky) Ismailom Kahramanom, predsedom vlády Binalim Yildirimom, ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom a ministrom pre záležitosti EÚ a hlavným vyjednávačom pre vstup Turecka do EÚ Ömerom Čelikom.
Lajčák v rozbombardovanom vestibule Veľkého národného zhromaždenia položil kvety na pamiatku obetí júlového pokusu o vojenský prevrat. Všetci tureckí partneri opakovane na rokovaniach aj verejne pred médiami vyzdvihli postoj Slovenska k neúspešnému pokusu o prevrat a poďakovali sa za solidaritu a podporu.
Ocenili najmä to, že minister Lajčák bol z európskych partnerov prvý, kto sa počas kritickej noci z 15. na 16. júla telefonicky spojil s tureckými vládnymi predstaviteľmi (Čavušoglom a Čelikom) a ubezpečil ich o podpore SR a únie.
