BRATISLAVA - Opozícia môže začať s koalíciou rokovať o zmenách v rokovacom poriadku Národnej rady (NR) SR a snažiť sa získať nejaké zvýhodnenia aj pre parlamentnú menšinu, alebo môže rokovania úplne odmietnuť a zaujať čisto protestnú pozíciu. Ale pravda je aj to, že posledným predsedom NR SR, ktorý presadil zmenu rokovacieho poriadku napriek unisono protestom opozície, bol líder SaS Richard Sulík. Pre Tablet.tv to povedal publicista Juraj Hrabko.
Zároveň dodal, že on osobne nesúhlasí s tým, aby sa zmenou zákona limitoval poslancom čas pri vystúpeniach v rozprave. „Pre mňa nie je akceptovateľné žiadne skrátenie debaty okrem ad hoc rozhodnutia parlamentu,“ poznamenal Hrabko na margo návrhu novely rokovacieho poriadku parlamentu z dielne jeho predsedu Andreja Danka (SNS).
Ešte väčší problém by podľa neho bol, keby sa limitovalo len vystúpenie poslancov, ale nie členov vlády, vedenia parlamentu či prezidenta. „Je naozaj nehorázne, aby v parlamente, ktorý má slúžiť na politickú debatu, mal minister väčšie práva ako poslanci, ktorí sú zvolení. Minister je menovaný funkcionár a úradník,“ povedal Hrabko.
„Richard Sulík zase nemal pravdu v tom, keď hovoril, že takéto zmeny rokovacieho poriadku neboli ani za Mečiarovej éry. Boli, boli aj horšie, asi si to nepamätá. A nepovie jedným dychom, že zmeny rokovacieho poriadku bez toho, aby sa rokovalo s opozíciou, boli naposledy za jeho éry, keď on predsedal parlamentu,“ pripomenul Hrabko. „Hovorím hlavne o zmene tajnej voľby na voľbu verejnú v prípade voľby kandidáta na post generálneho prokurátora. Vtedy opozícia protestovala unisono, napriek tomu to vtedajšia koalícia, aj s Richardom Sulíkom na čele parlamentu, presadila,“ vysvetlil.
Danko ponížil Sulíka
Hrabko sa vyjadril aj k rozhodnutiu predsedu parlamentu Andreja Danka neumožniť europoslancovi Sulíkovi rokovať na poslaneckom grémiu Národnej rady SR. „Čo o tom ja viem, tak si myslím, že na to mal právo,“ hodnotil Hrabko Dankove kroky. „Aj keď to beriem ako poníženie predsedu SaS, ale spôsobil si ho sám. Keď chcel zasahovať do práce slovenského parlamentu, nemal odísť do európskeho. Nakoniec, uznal to aj Richard Sulík vo svojom príhovore,“ povedal.
Opozícia má podľa Hrabka dve možnosti, ako sa k návrhu novely rokovacieho poriadku postaviť. Môže rokovať, alebo vopred rokovania odmietnuť. „Uvidíme, ako bude schválená novela, ešte môže prísť množstvo pozmeňujúcich návrhov. Zatiaľ nevidím žiadne posilnenie práv parlamentnej menšiny,“ upozornil. „Napríklad, že by sa prijala zmena, že návrh akejkoľvek schôdze v mene najmenej tridsiatich poslancov bude prerokovaný. Teda nielen návrh na odvolanie člena vlády, ktorý musí byť prerokovaný, ale že sa bude rokovať aj o akomkoľvek inom návrhu, nie, že koalícia jednoducho neschváli program schôdze a je po schôdzi,“ dodal Hrabko. „Teda od parlamentnej menšiny by som očakával buď takýto prístup, alebo potom úplne protestný postoj, lepiacou páskou prelepené ústa a transparenty nad hlavami. V takom prípade by sa s vládnou koalíciou nerokovalo a bol by to rokovací poriadok vládnej koalície, a nie parlamentu,“ uzavrel.
Vzbúrenci zo Siete mieria do Mostu
Na otázku, prečo bol podľa neho do čela #Siete zvolený Roman Brecely, Hrabko poznamenal, že nakoniec nekandidoval nikto iný. „Rozhodlo o tom niekoľko ľudí zo Siete, nevedel o tom ani dovtedajší predseda Radoslav Procházka, ktorého obišli v takejto závažnej veci. Dá sa povedať, že sa mu prihodilo to isté, čo kedysi Ivanovi Šimkovi v Slobodnom fóre, ktorého vtedy vytlačila Zuzana Martináková,“ upozornil. „Tak isto odídenci, myslím tým tých piatich poslancov, do veci nemohli zasiahnuť a jednoducho sa ukázalo, že Roman Brecely ako minister by bol pre istú skupinu ľudí v Sieti najvhodnejší kandidát,“ dodal.
„Jedným z oficiálnych dôvodov bolo, že snem nezmenil rozhodnutie Radoslava Procházku o vylúčení Andreja Hrnčiara a Martina Fedora z predsedníctva. Ale určite je za tým viac,“ reagoval na otázku, prečo pätica poslancov opustila #Sieť, keď strana vyhovela ich požiadavke na výmenu predsedu. „Vieme, že rokujú o vstupe do poslaneckého klubu Mosta–Híd. Myslím si, že najmä Andrej Hrnčiar hľadá svoje uplatnenie. Akonáhle nie je v Sieti, prestáva mať nárok na kreslo podpredsedu parlamentu, ktoré patrí Sieti. Ak vstúpi do klubu Mosta–Híd, bude mať Most dvoch podpredsedov parlamentu, čo je neprijateľné,“ povedal Hrabko.
Do budúcnosti sa podľa neho nedá vylúčiť ani výmena na poste ministra dopravy, aj keď koaličná zmluva zatiaľ otázku výmeny ministra na základe zmeny pomerov v parlamente nerieši. „Platí staré známe, že politici sa začnú správať rozumne až vtedy, keď vyčerpajú všetky ostatné možnosti. Vejár možností je v súčasnosti veľmi široký,“ povedal Hrabko. „Ak by sme sa mali puritánsky držať koaličnej dohody, tak sa nič nemení. V koaličnej dohode nie je žiadne ustanovenie, že sa niečo mení, ak by došlo k zmene pomeru síl v parlamente. To, čo tam napísané je, je, že strana Sieť má nárok na jedného ministra, jedného podpredsedu parlamentu, asi troch štátnych tajomníkov a jedného predsedu výboru, ktorým je pani Bašistová,“ povedal s tým, že meniť koaličnú zmluvu sa dá iba po súhlase všetkých štyroch predsedov.
V konečnom dôsledku však rozhodnutie o budúcnosti ministra musí prijať premiér. „Všetko záleží od premiéra Roberta Fica, či bude chcieť vymeniť pána Brecelyho vo funkcii ministra dopravy,“ uzavrel Hrabko.
Na otázku, ako by sa na stabilite koalície prejavil prípadný odchod Radoslava Procházku z parlamentu na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie, Hrabko reagoval, že nijako výrazne. Do parlamentu by síce ako prvá náhradníčka nastúpila Zuzana Zimenová, ktorá už vopred avizovala, že koalíciu nepodporí, tá však má poslancov dosť. „Vládna koalícia si môže dovoliť 'pustiť' jedného poslanca, namiesto 81 ich bude mať 80,“ povedal Hrabko. Na získanie väčšiny v parlamente stačí 76 poslaneckých hlasov.
Komunikácia premiéra s médiami je neštastná
„Špekuloval by som, či Erik Tomáš odchádza dobrovoľne z postu štátneho tajomníka,“ reagoval Hrabko na otázku, prečo Tomáš obetoval post na ministerstve školstva. „Je to jeho vec, ako sa rozhodol. Ale oznámil, že si ponecháva post poslanca. Je neprípustné, aby poslanec Národnej rady, ktorej úlohou je kontrolovať vládu, robil poradcu premiérovi,“ upozornil.
Na otázku, či môže návrat Erika Tomáša na post mediálneho poradcu predsedu vlády posilniť komunikačné schopnosti kabinetu, Hrabko reagoval, že asi áno. „Posledné vystúpenia premiéra a predsedu Smeru Roberta Fica neboli veľmi vydarené. Erik Tomáš tieto veci už pre premiéra robil a robil to celkom dobre,“ dodal.
Za chybu Hrabko považuje najmä premiérove hanlivé vyjadrenia na adresu novinárov. „Nie je dobré, správne a nemalo by to byť ani možné, aby používal také výrazy, aké niekedy zvykne používať, ale nie za éry Erika Tomáša. Kadejaké mediálne prostitútky a teraz naposledy záchodový pavúk. Je to nenáležité pre premiéra a predsedu Smeru-SD,“ uzavrel Hrabko.
