BRATISLAVA - Referendum o vystúpení Slovenska z EÚ považuje podpredseda NR SR Béla Bugár (Most-Híd) za neprijateľné. Nečuduje sa však, že Kotlebova ĽSNS je jeho iniciátorom. Upozornil na to, že v Británii pred referendom "masírovali ľudí falošnými informáciami". "Na základe toho sa rozhodli tak, ako sa rozhodli,“ povedal dnes v relácii televízie TA3 V politike.
Chybu vidí nielen v politikoch, ale aj v médiách, ich spôsobe informovania a v občanoch, ktorí povrchným spôsobom prijímajú informácie. Brexit podľa neho veľmi silno ovplyvní slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Budú krajiny, ktoré budú žiadať modifikácie dohôd o voľnom pohybe osôb či tovaru, preto zmluvy budú musieť byť dobre premyslené a prijaté. V tomto bude podľa Bugára Slovensko zohrávať dôležitú úlohu. "Najdôležitejšie je to, aby EÚ, najmä staré štáty pochopili jednu vec. Treba veľmi pozorne počúvať každého, a nie sa rozhodnúť a prinútiť aj tie menšie štáty, že toto je naše stanovisko, takto to musí byť,“ konštatoval.
Domnieva sa, že vládna koalícia je dosť pevná a vydrží celé funkčné obdobie. Odmietol komentovať vnútorné problémy strany #Sieť. Ak sa hovorí o stabilite, v tomto momente mu stačí prihlásenie sa piatich poslancov strany, ktorí avizovali nespokojnosť s Radoslavom Procházkom, k podpore vládnej koalície a programovému vyhláseniu vlády. Podľa jeho slov nie je pravda, že by sa títo piati poslanci hlásili do strany Most-Híd, stále sú členmi strany #Sieť. Iné by bolo, ak by zo strany vystúpili a obrátili sa na Bugárovu stranu. "Dokonca si myslím, že treba zastabilizovať vládnu koalíciu, v tom momente, keby hrozilo, že piati poslanci budú vo vzduchoprázdne, je naša povinnosť s nimi rokovať,“ dodal.
Kaliňák nepochybil, nie sú dôkazy
V kauze Bašternák bude Bugár konať v momente, keď sa zistí, že minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) určitým spôsobom pochybil. Zatiaľ podľa neho existujú len indície, a nie dôkazy na odvolanie. Chybu vidí v systéme, ktorý sa budú snažiť zmeniť. Počas leta by radi vypracovali návrhy, aby sa na jeseň už mohli stať predmetom schvaľovania. Návrhy by sa mali týkať polície, ktorá by mala mať väčšiu kontrolu - policajného riaditeľa by mal na návrh vlády vymenovávať prezident. Ďalej by posilnili právomoc priamo Národnej rady, Výboru pre obranu a bezpečnosť. Ak by existovala sťažnosť na políciu alebo na vyšetrenie prípadu, išla by podľa podpredsedu na výbor. V treťom návrhu by chceli vytvoriť na prokuratúre špeciálny odbor, ktorý by kontroloval trestné činy policajtov a ich inšpekciu.
V otázke koncesionárskych poplatkov bude prezentovať riešenie vtedy, keď bude prijateľné pre všetky strany. Podľa jeho slov to bude riešenie, pri ktorom z hľadiska politiky nebude ani porazený a ani víťaz. Poplatky sa podľa neho dajú zvýšiť, ale v prvom rade je potrebné vedieť, čo za to dostanú občania. Zatiaľ však dohoda neexistuje. "Najprv sa dohodneme, potom budeme informovať,“ konštatoval.
