BRATISLAVA - Jednou z priorít počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ je aj agenda rozširovania, ktorá sa dotýka Bosny a Hercegoviny, keďže krajina si vo februári podala prihlášku na členstvo v EÚ. Brusel by sa k nej mal v nasledujúcom období vyjadriť.
"Máme záujem, aby Európska komisia už počas nášho predsedníctva vypracovala posudok k žiadosti Bosny a Hercegoviny o prijatie, a aby tak táto krajina mohla postúpiť o krok ďalej vo svojom integračnom procese,“ uviedol na stretnutí s predsedom Rady ministrov Bosny a Hercegoviny Denisom Zvizdičom vo štvrtok (16. júna) slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Šéf exekutívy Bosny a Hercegoviny prišiel na návštevu Slovenska na pozvanie premiéra Roberta Fica práve v kontexte slovenského predsedníctva. Lajčák však upozornil, že na pokrok v integračnom procese je potrebné, aby krajina splnila aktuálne podmienky v rámci prístupového procesu. "Predstavitelia Bosny a Hercegoviny musia zmobilizovať úsilie a konkrétnymi krokmi presvedčiť európsku dvadsaťosmičku o potrebnom pokroku a nezvratnosti reformného procesu," zdôraznil.
Dosiahnutie pokroku v reformách a zmena politickej klímy by výrazne pomohli pri dosahovaní potrebných vnútropolitických kompromisov, ktoré sú nevyhnutné pri splnení prioritných úloh. Lajčák partnerovi pripomenul, že Slovensko je naďalej pripravené podporovať Bosnu a Hercegovinu v jej európskych ambíciách a pomáhať jej s reformami, no domáce úlohy za krajinu neurobí nikto z jej priateľov. Zodpovednosť je na pleciach domácich politikov.
Slovenský minister v diskusii o bilaterálnych vzťahoch zdôraznil ich dobrú kvalitu. Obe krajiny sú otvorené možnosti zintenzívnenia kontaktov a spolupráce ekonomických subjektov a podnikateľov. Slovenskí podnikatelia majú skúsenosti s procesmi transformácie, čo môže byť užitočné aj pre Bosnu a Hercegovinu. Počas rokovania sa dotkli i problematiky migrácie, extrémizmu a tzv. zahraničných bojovníkov, ktorí po návrate z bojov v Iraku a Sýrii predstavujú riziko aj v Bosne a Hercegovine.
