BRATISLAVA - Hlavným problémom ministra vnútra Roberta Kaliňáka je, že nesie politickú zodpovednosť za políciu, ktorá pri vyšetrovaní podnikania Ladislava Bašternáka zlyhala. Je na premiérovi Robertovi Ficovi a Smere-SD, či budú reagovať požiadavkou na odchod ministra z funkcie, alebo sa rozhodnú inak.
„Udalosti zatiaľ smerujú k tomu, že minister Robert Kaliňák bude 'odídený' z funkcie. Ale nemusí to tak byť. Nedá sa vylúčiť ani to, že ostane vo funkcii. Jednoducho sa v Smere musia rozhodnúť, čomu dajú prednosť. Lebo správanie a tlak mimovládnych strán sa odchodom ministra Kaliňáka neuspokojí. Budú na koni a pôjdu ďalej, po premiérovi Ficovi s tým, aby sa vysťahoval z bytu, ktorý obýva,“ povedal pre TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
Aktuálna diskusia o kauze už podľa neho odišla od merita veci a opozícia rieši podružné otázky typu, či minister odviedol zdravotné odvody v zákonnej výške a podobne. „Ale myslím si, že nikto rozumný nepochybuje o tom, že minister Kaliňák nesie politickú zodpovednosť za políciu. A podstata príbehu je v tom, že pán Bašternák bol dôvodne podozrivý z toho, že podvádzal, ale polícia to stopla,“ pripomenul Hrabko.
Nesúhlasí však ani s argumentom opozície, že asistent poslanca SaS Jozefa Rajtára Filip Rybanič vykonal akt vlastenectva, keď si tajne lustroval účty Roberta Kaliňáka a exministra Jána Počiatka. Rybanič využil fakt, že je pracovníkom banky a vie sa technicky k údajom dostať. „To nebol verejný záujem. To by sme museli povedať, že nežijeme v právnom štáte, vláde práva, ale vláde ľudí. Nebol to akt vlastenectva,“ oponuje Hrabko.
Napriek tomu, že asistent poslanca svojím konaním odhalil prepojenie medzi Bašternákom a Kaliňákom, ktorý od podnikateľa odkúpil podiel v spoločnosti B.A. Haus, podľa Hrabka to pravdepodobne urobil za cenu porušenia zákona. „Z trestného hľadiska tu máme orgány, ktoré to musia posúdiť. Morálna rovina je, že už by nemal byť asistentom,“ povedal Hrabko. „Ak to porovnám s prípadom asistenta pani poslankyne Nicholsonovej, tá sa zbavila asistenta, ktorý bol dôvodne podozrivý z trestného činu. To isté by mal spraviť aj pán Rajtár,“ dodal.
V diskusii komentoval aj aktuálny prejav prezidenta Andreja Kisku v Národnej rade SR. „Prezident Kiska pri svojej prvej správe povedal, že bude každý rok v júni predkladať správy o stave spoločnosti a slovo dodržal,“ poznamenal. Na otázku, ako si vysvetľuje, že prejav vyzdvihla časť opozície aj predseda SNS Andrej Danko, Hrabko odpovedal, že každý v prejave našiel inú tému, na ktorú reaguje. „Každý si v prejave nájde to, čo chce. Je to politické hodnotenie zo strany Andreja Danka, nie je v jeho záujme pokaziť si vzťahy s prezidentom,“ povedal Hrabko.
V politike to vrie, Kiskov veľký prejav v parlamente: Škandál kotlebovcov, Kaliňák pod paľbou!
Dodal, že si vie predstaviť aj kritickú reflexiu na tento prejav. „Keď prezident hovoril o tom, aby každý občan sebavedome a slušne vyžadoval služby od štátu, tak ja opakujem, aby pán prezident prestal v súvislosti s ústavnými sudcami porušovať ústavu,“ upozornil Hrabko. „Treba si uvedomiť, že Ústavný súd už dva roky nemá dvoch sudcov a takmer pol roka nemá tretieho sudcu. Za to môže aj prezident. Nehovorím, ako má rozhodnúť, hovorím len, aby už rozhodol,“ dodal.
Hrabko krátko komentoval aj hlasovanie o súhlase nášho parlamentu s pristúpením Čiernej Hory do NATO, ktoré prešlo iba tesne. Kľúčové pre budúcnosť podľa neho je, že NR SR s pristúpením súhlasila, ale nie je dobrou vizitkou SaS a OĽaNO, že väčšina ich poslancov tento akt nepodporila a zdržala sa hlasovania. „Počul som vyjadrenie poslanca SaS, pána Galka, že to malo byť zdvihnutie varovného prsta za to, že s nimi nikto nerokoval,“ povedal Hrabko. Dodal, že bývalý minister obrany Ľubomír Galko podľa neho týmto vyjadrením preukázal svoju nekompetentnosť, keďže tu nejde o vec vnútornej politiky, ale bezpečnosti Slovenska.
„Preto sa predpokladal všeobecný úzus, že okrem dvoch strán pána Kotlebu a Kollára je prirodzené a samozrejmé, že ostatní poslanci, ktorí sa označujú ako demokrati a ktorí rozumejú bezpečnostnej politike, postaveniu Slovenska a neohrozujú charakter tejto krajiny, budú hlasovať za,“ povedal Hrabko. „Je to pre mňa veľké sklamanie,“ dodal.
Na margo koaličného sporu o výške koncesionárskych poplatkov Hrabko poznamenal, že jeho riešenie sa odložilo. „Myslím, že v piatok 17. júna by sa mali stretnúť predsedovia Smeru-SD a SNS a riešiť to. Bude asi musieť ustúpiť jeden aj druhý,“ povedal s tým, že podstatou problému je podľa neho otázka vplyvu v RTVS. V diskusii sa vyjadril aj k straníckym snemom SaS, Sme rodina, KDH a SMK, ktoré sa konali v sobotu 11. júna, aj k nadchádzajúcemu slávnostnému snemu SNS plánovanému na 18. júna.
