BRATISLAVA - Platovú tarifu pedagogických a odborných zamestnancov od 1. septembra zvýšia o šesť percent. Vyplýva to z návrhu novely zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, parlament dnes odsúhlasil, že návrh prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Novelou vláda plní dva zo svojich záväzkov podľa programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020. Vláda sa v ňom zaviazala, že vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od 1. septembra a následne od 1. januára 2018, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, zvýšila každoročne priemerne o šesť percent. Na základe novely zákona majú rásť aj platové tarify vysokoškolských učiteľov. O šesť percent im majú rásť platy rovnako od 1. septembra a následne každoročne od 1. januára 2018. Novela by po definitívnom schválení mala nadobudnúť účinnosť 1. septembra.
Slovenská komora učiteľov a tiež Iniciatíva slovenských učiteľov a Iniciatíva vysokoškolských učiteľov vládu žiadali, aby legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve už od 1. januára 2016 o 140 eur. Od 1. januára 2017 následne žiadali ďalšie zvýšenie o 90 eur. Viacerí učitelia materských, základných a stredných škôl dokonca 25. januára vstúpili pre svoje požiadavky do štrajku.
Štrajkovú štafetu následne 15. februára prevzali od učiteľov v materských, základných a stredných školách aj vysokoškolskí učitelia. Vysokoškolskí zamestnanci do štrajku vstúpili na protest voči spôsobu, akým sa zaobchádza s ich kolegami v regionálnom školstve, na znak nesúhlasu so súčasným spoločenským postavením učiteľov, no predovšetkým na podporu požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov. Viacerí učitelia všetkých stupňov sú momentálne v štrajkovej pohotovosti, do ktorej prešli od pondelka 7. marca.
Odbory a partnerské organizácie pôsobiace v školstve navyše zostavili 17. februára aj Deklaráciu na podporu skvalitňovania podmienok a úrovne vzdelávania a vedy na Slovensku. Deklarácia sa týka vysokých škôl, ale aj regionálneho školstva. Signatári deklarácie pri platoch žiadajú, aby sa platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve zvýšili od 1. januára 2017 o 25 percent a každý ďalší rok o 10 percent. Deklarácia sa týka aj platu nepedagogických zamestnancov.
Organizácie žiadajú, aby sa ich tarifný plat začínal na úrovni minimálnej mzdy, od ktorej by sa mali odvíjať platové triedy a platové stupne. Každoročne žiadajú tiež zvyšovať platy tak, aby plat začínajúceho vysokoškolského učiteľa na pozícii odborného asistenta dosiahol najmenej úroveň 1,7-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Ohodnotenie nepedagogických zamestnancov vysokých škôl by malo byť podľa signatárov deklarácie rovnako primerané a tarifný plat v prvej platovej triede a prvom platovom stupni by sa mal začínať na minimálnej mzde.
Na podpore a dôslednom presadzovaní požiadaviek Deklarácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a partnerských reprezentácií sa zhodli okrem odborov aj Asociácia výchovných poradcov, Asociácia centier voľného času SR, Asociácia stredných zdravotníckych škôl SR, Asociácia základných umeleckých škôl SR, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení, Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií SR, Slovenská komora učiteľov, Asociácia stredných odborných škôl Slovenska, Iniciatíva slovenských učiteľov, Študentská rada vysokých škôl, Rada mládeže Slovenska, Slovenská asociácia učiteľov slovenčiny, Spoločnosť pre predškolskú výchovu, Združenie základných škôl Slovenska, Školský network, Komora školských logopédov, Slovenský výbor Svetovej organizácie pre predškolskú výchovu, Rada vysokých škôl SR, Asociácia školskej psychológie, Školský výbor ECAV, Študentská sieť, Nezávislé kresťanské odbory Slovenska, Nové školské odbory, Slovenská komora angličtinárov, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, Iniciatíva Veda chce žiť!, OZ pracovníkov Slovenskej akadémie vied, Slovenská rada rodičovských združení a Združenie zamestnancov centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na Slovensku.
Pre Základné školy len s ročníkmi 1. stupňa zrušia pravidlo o počte žiakov
Ustanovenie o najnižšom počte žiakov v triede základnej školy sa nebude vzťahovať na triedy základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa. Povinné minimálne počty sa nebudú uplatňovať v základných školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny ani v základných školách s vyučovacím jazykom slovenským. Vyplýva to z návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní, ktorú parlament prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní, o čom dnes rozhodli poslanci.
Určovanie najnižšieho počtu žiakov v triedach na prvom stupni základných škôl by mohlo podľa návrhu viesť k zníženiu dostupnosti primárneho vzdelania v okolí obce s menším počtom obyvateľov. Ministerstvo školstva k 15. septembru 2015 evidovalo v sieti škôl a školských zariadení 642 základných škôl zriadených len ročníkmi prvého stupňa, ktoré poskytovali výchovu a vzdelávanie 21 385 žiakom v 1 635 triedach. Uplatnením ustanovení o minimálnych počtoch žiakov v triede pre všetky základné školy by navyše mohol byť sťažený prístup k vzdelaniu v materinskom jazyku na územiach s kvalifikovaným podielom príslušníkov národnostných menšín.
Napriek tomu, že súčasný systém financovania je nastavený tak, aby podporoval zachovanie málotriednych základných škôl prostredníctvom zvýšeného normatívu na žiaka, niektorým základným školám nepostačuje ani tento zvýšený normatív, preto ich zriaďovatelia žiadajú o dofinancovanie. Programové vyhlásenie vlády na roky 2016 až 2020 počíta preto s novým systémovým riešením otázky financovania škôl a školských zariadení.
Novela zákona je plnením záväzku vlády vyplývajúceho z jej programového vyhlásenia, a to podporiť vyňatie všetkých málotriednych škôl z povinných kvót na jazykovo zmiešanom území. Selektívny prístup by však neriešil rovnakú situáciu na jazykovo homogénnom území. Zrušenie najnižšieho počtu žiakov v triedach v základných školách len s ročníkmi prvého stupňa zohľadňuje uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania s občanmi bez ohľadu na územie.
Vláda plánuje podporovať efektívnosť vynakladania prostriedkov v regionálnom školstve postupnou optimalizáciou siete škôl a školských zariadení s dôrazom na druhý stupeň základných škôl a stredné školy. Pri zabezpečení vzdelávania na prvom stupni základných škôl však preferuje zohľadnenie potrieb jednotlivých regiónov, konkrétne potreby zabezpečenia maximálnej možnej dostupnosti primárneho vzdelávania. Naliehavosť prijatia novely školského zákona vyplýva z nadobudnutia účinnosti ustanovení školského zákona od nasledujúceho školského roka, ktoré by v praxi mohli viesť k zániku málotriednych základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa.
Minister školstva Peter Plavčan uviedol, že návrh znamená, že sa neušetrí 12 miliónov eur z 1,5 miliardového rozpočtu. Domnieva sa, že sociálne, kultúrne a spoločenské následky by mohli byť podstatne vyššie. Ak budú deti vo svojej obci v škole, bude to lepšie ako voziť ich do vzdialených obcí autobusom. Minister zároveň uviedol, že nové školy zaraďuje do siete ministerstvo školstva, takže ministerstvo dozrie aj na prípadné delenie škôl s predpokladom, že ich nezrušia.
Opozičný poslanec Miroslav Beblavý si myslí, že neexistuje žiadny dôvod na skrátené legislatívne konanie okrem neochoty poslancov byť v júli alebo v auguste v národnej rade, keďže novela má nadobudnúť účinnosť až 1. septembra. Samotný návrh považuje Beblavý za zlý a nepotrebný. Opozičný poslanec upozornil, že okrem lazov je množstvo málotriedok aj v Bratislavskom kraji, respektíve v blízkosti iných veľkých miest. Otázku málotriedok podľa Beblavého treba riešiť, hovorila o tom už aj druhá vláda Roberta Fica, ale peniaze by sa mali vynakladať predovšetkým na kvalitné vzdelanie detí, nie neefektívne málotriedky.
