BRATISLAVA – Bez ľudovej hudby, ktorá tradične vítala delegátov na predošlých snemoch KDH, sa dnes v Ružomberku schádzali kresťanskí demokrati. Tí dnes popoludní rozhodli o novom predsedovi hnutia, ktorým sa stal Alojz Hlina. Dvadsiate štvrté snemovanie KDH sa začalo tradične slovenskou štátnou hymnou. Duchovné zamyslenie predniesol jezuita František Kovaľ.
Novým predsedom sa po predstavení všetkých kandidátov a následnej diskusii stal Alojz Hlina. Dnes ho do funkcie na dvojročné obdobie zvolili delegáti na sneme KDH. Hlina vyhral hneď v prvom kole voľby, keď získal podporu 223 delegátov. Jeho najväčšiu protikandidátku Eleonóru Porubcovú podporilo 85 delegátov.
„Vnútrostranícky zápas dnešným dňom u mňa skončil. A môžem vám povedať, že sa teším na ten zápas do externého prostredia. Je tam čo robiť. Vyzerá to, že z Ružomberka vyšleme signál, že KDH je v hre. Konzervatívny priestor na Slovensku je veľký a my ho obsadíme, lebo my sme konzervatívci,“ povedal novozvolený predseda KDH.
Hlina povedal po zvolení novinárom, že cíti veľkú emóciu. Na prácu sa teší, ale cíti aj obavu zo zodpovednosti, aby sa kresťanská demokracia vrátila na politickú mapu. „Konzervatívci sa vracajú. Kresťanskí demokrati sú späť,“ vyhlásil Hlina. KDH sa podľa neho stane modernou konzervatívnou stranou ľudového typu. Pre Hlinu dnešným dňom vnútrostranícky boj skončil.
KDH bude dôrazné v témach, ktoré budú formulovať. „Témy budeme presadzovať tak, aby sa vytvoril spoločenský tlak na ich riešenie,“ uviedol. Výber tém by mala určiť programová konferencia. Mali by však patriť medzi ne poľnohospodárstvo, rómska problematika, či spotrebiteľské témy.
Hlinov predchodca Ján Figeľ chce, aby nový predseda prišiel s ponukou, ktorá osloví Slovensko. „Je veľký priestor pre serióznu hodnotovú politiku. Z diania v parlamente a vo vláde narastá skepsa. Preto prichádza čas pre návrat KDH,“ konštatoval. Figeľa prekvapilo, že Hlina vyhral tak výrazne a v prvom kole.
Novym predsedom KDH sa stal Alojz #Hlina
— krestanskidemokrati (@KDHsk) 11. června 2016
(Zdroj: Facebook)
Profil Alojza Hlinu
Alojz Hlina sa narodil 22. októbra 1970 v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval Strednú školu poľnohospodársku v Liptovskom Mikuláši a študoval na Vysokej škole poľnohospodárskej (v súčasnosti Slovenská poľnohospodárska univerzita) v Nitre. Po novembri 1989 (Nežná revolúcia) zo školy odišiel a stal sa prvým manažérom Vysokoškolskej únie Slovenska. Venoval sa podnikaniu. Pozornosť vyvolával občianskymi iniciatívami a aktivitami.
Do parlamentu sa v roku 2012 dostal na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a Nezávislé osobnosti (OĽaNO). Z klubu tohto hnutia vystúpil a od marca 2015 pôsobil v poslaneckom klube Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Pracoval vo Výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť. V septembri 2014 si zaregistroval stranu Občania Slovenska (Občania SR). Kresťanskí demokrati a strana Alojza Hlinu Občania podpísali koncom apríla 2016 zmluvu o spolupráci, ktorá by mohla viesť až k povolebnej spolupráci. Zmluva vypršala 120 dní pred parlamentnými voľbami, ktoré by konali 5. marca 2016.
Dňa 11. apríla 2015 požiadal o členstvo v hnutí a vysvetlil že ak KDH jeho členstvo odobrí, vzdá sa funkcie predsedu aj členstva v strane Občania SR a vedením do najbližšieho snemu poverí jednu z členiek. Jeho žiadosti vyhoveli a od 18. apríla 2015 je členom KDH.
Ostrá kritika bývalého predsedu pred veľkým rozhodnutím
Bývalý predseda poslaneckého klubu KDH v parlamente Pavol Abrhan v úvodne snemu kritizoval, že snem je pre médiá zatvorený. Navrhol, aby médiá mohli byť prítomné na celom sneme alebo aspoň počas prejavov kandidátov na predsedu hnutia. Delegáti Abrhanov návrh väčšinou podporili. Snem tak nebude za zatvorenými dverami, ako pôvodne navrhovalo vedenie hnutia.
Bývalému trnavskému primátorovi Štefanovi Bošnákovi sa zas nepozdávalo, aby ak sa nezvolí predseda v prvej voľbe z doteraz navrhnutých piatich kandidátov, v druhej voľbe by pôvodní kandidáti nemohli kandidovať. Jeho návrh však neprešiel.
Ešte pred voľbou nového predsedu s prejavmi vystúpia zastupujúci predseda hnutia Pavol Zajac a štyria čestní hostia. Medzi čestnými hosťami je aj Ján Figeľ, pod ktorého vedením KDH vypadlo z parlamentu. Z tohto dôvodu niekoľko dní po voľbách odstúpil z funkcie predsedu. Okrem neho ako čestní hostia sú pozvaní aj jeho dvaja predchodcovia Ján Čarnogurský a Pavol Hrušovský. Jediným hosťom zo zahraničia je predseda českej KDU-ČSL Pavel Bělobrádek.
KDH prehralo vo voľbách čestne
Ak by malo KDH o 0,06 percenta v parlamentných voľbách viac, bola by podľa odstúpeného predsedu KDH Jána Figeľa iná vláda a parlament. Ako povedal Figeľ dnes na sneme hnutia v Ružomberku, KDH prehralo vo voľbách čestne. „Bol to šok, sklamanie, bolesť,“ povedal s tým, že si po voľbách uvedomil hodnotu priateľstva. Delegátov ubezpečil, že nikto mu nemusel dávať výzvy na odchod z funkcie po neúspešných voľbách. (Jeho rozhodnutie po voľbách však prišlo až po výzve krajských predsedov hnutia po jedenástich dňoch od volieb – poznámka). „Odstúpil som nie preto..., ale odstúpil som, aby...,“ konštatoval.
Výsledok marcových volieb do NR SR bol podľa zastupujúceho predsedu KDH Pavla Zajaca pre všetkých kresťanských demokratov veľkým sklamaním a prehrou. „Za tento výsledok sme v KDH všetci zodpovední: kandidáti aj členovia,“ povedal prejave na sneme Zajac. KDH má však podľa neho program, ľudí aj riešenia pre všetky oblasti života občanov na Slovensku. „Potrebujeme ale toto lepšie komunikovať vo verejnosti tak, aby nám ľudia uverili a dali dôveru. Musíme používať nové spôsoby a technológie na oslovenie hlavne mladých ľudí a strednej generácie. Musíme jasne a zrozumiteľne hovoriť s ľuďmi, poznať ich každodenné problémy a ponúkať odpovede, ale hlavne riešenia na témy, ktoré ľudí trápia,“ zdôraznil Zajac.
Kresťanské hodnoty, na ktorých KDH vzniklo a stojí, sú podľa Zajaca DNA hnutia a vedia to aj voliči na Slovensku. „Ale potrebujeme tieto hodnoty pretaviť aj do riešení ekonomicko-sociálnych tém, ktorými žijú ľudia na Slovensku,“ konštatoval.
Verejnosť aj členovia KDH očakávajú podľa Zajaca od dnešného snemu hlavne voľbu nového vedenia a nového predsedu KDH. „V KDH nerozhodujú o novom predsedovi ani oligarchovia vo svojich finančných centrách, ani vlastníci strany niekde v kaviarni, ako je to na Slovensku bežné v iných stranách. Kto bude novým predsedom KDH rozhodnete Vy – 392 pozvaných delegátov snemu, zvolení na okresných snemoch - zástupcovia viac ako 11 000 členov KDH,“ povedal Zajac.
Pavol Hrušovský povedal, že KDH bez neho žiť môže, ale on nie. „KDH má v mojom živote jedinečné miesto,“ uviedol.
Za volebný výsledok sme zodpovední všetci
Výsledok marcových volieb do Národnej rady (NR) SR bol veľkým sklamaním a prehrou a za tento výsledok sú zodpovední všetci kandidáti a členovia KDH. V príhovore k delegátom dnešného Snemu KDH v Ružomberku to povedal zastupujúci predseda hnutia Pavol Zajac.
"Prešli sme hlbokou sebareflexiou a hľadaním, ako znovu získať dôveru ľudí na Slovensku. Ospravedlňujeme sa voličom, ktorí nám dali vo voľbách svoj hlas. Ospravedlňujeme sa im za to, že ich hlas vo voľbách prepadol. Poctivou každodennou prácou medzi ľuďmi sa pokúsime túto dôveru obnoviť a nesklamať," uviedol Zajac.
Novozvolené vedenie by sa malo podľa Zajaca pokúsiť so všetkými členmi o reštart KDH s cieľom dostať ho naspäť do najvyššej slovenskej politiky. "Pred Snemom sa uskutočnilo 79 okresných snemov, na ktorých si členovia hnutia zvolili nových predsedov v 35 okresoch a aj 392 delegátov dnešného Snemu. Musíme používať nové spôsoby, nové technológie na oslovenie hlavne mladých ľudí a ľudí strednej generácie. Tam bol najväčší úbytok hlasov v týchto voľbách aj podľa nezávislej analýzy. Voľba by ale nemala priniesť rozkol v KDH. Postavme sa všetci za nové vedenie a v jednote rozmanitosti pracujme na obnovení dôvery v KDH," zdôraznil zastupujúci predseda KDH.
Delegátom Snemu sa prihovorili predseda českej KDU-ČSL Pavel Bělobrádek a doterajší predsedovia hnutia Ján Figeľ, Pavol Hrušovský a Ján Čarnogurský. Podľa Jána Figeľa by v prípade zisku KDH vo voľbách o 0,06 percenta hlasov viac bol na Slovensku iný parlament a iná vláda. "Som o tom hlboko presvedčený. Ľudia však rozhodli, treba to rešpektovať. Prišla volebná prehra. Čestná prehra však patrí k čestným zápasom. Čestná prehra nie je fiasko. Môže byť a má byť odložené budúce víťazstvo. Fiaskom by bolo padnúť, nedvíhať sa. Stratiť odhodlanie, stratiť odvahu, stratiť to, čo nás charakterizovalo a spájalo. Tri roky dozadu a tri dni pred voľbami som povedal, ak KDH nebude rásť, ja ho viesť nebudem. A svoje slovo som vždy dodržiaval," podotkol Figeľ.
"Krízová situácia nech je pre nás výzvou, aby sme sa zamysleli, ako ju riešiť. Slovensko nás možno odmieta. Ale čím viac nás odmieta, tým viac nás potrebuje. Dajte pozor, lebo tí, čo nás kritizujú, možno nie sú naši voliči. Ak sa im budete chcieť zapáčiť a zmeníte svoju tvár, aj tak nás voliť nebudú. Ale ak stratíte cieľ, ak stratíte identitu, stratíte aj tých, čo vás doteraz volili," upozornil Pavol Hrušovský.
Ján Čarnogurský pripomenul slová pápeža Jána Pavla II., ktoré povedal na prvej svätej omši po svojom zvolení. "Povedal sloveso, ktoré elektrizovalo vtedajšie generácie a ktoré dalo cieľ a ideál nám, vtedy vstupujúcim do verejného pôsobenia. A bolo to: Nebojte sa! To sloveso viedlo k tomu, že bol porazený komunizmus, že bolo prekonané rozdelenie Európy. Dnešné generácie potrebujú dospieť k svojmu slovesu. A vyzývam KDH, aby bolo prvé, ktoré bude toto sloveso pre Slovensko nachádzať," dodal prvý predseda KDH.
