BRATISLAVA – Právny štát, boj proti korupcii a lepšia justícia sú prioritou súčasnej vlády. Zhodli sa na tom dnes premiér Robert Fico a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
„Ministerstvo spravodlivosti je pripravené urobiť maximum, aby za štyri roky bolo konanie na súdoch rýchlejšie a dôveryhodnosť justície bola vyššia,“ prisľúbila jeho šéfka ministerstva. Premiér Fico vo svojom vyjadrení po pracovnej porade v tejto súvislosti zdôraznil, že je pripravený podporiť ministerku spravodlivosti pri rokovaniach o budúcoročnom rozpočte, aby rezort získal dostatok financií na napĺňanie svojich cieľov. „To čo je v programovom vyhlásení vlády je sväté, to sa musí stať,“ vyhlásil premiér.
Zároveň uviedol, že o zmenách v justícii chce rokovať na stretnutí, kde by bol za exekutívu on a ministerka spravodlivosti, zástupcovia parlamentu ako predstavitelia zákonodarnej moci a súdnu moc by reprezentovali zástupcovia Súdnej rady SR. „Nevieme dôležité rozhodnutia pripravovať a prijímať bez súčinnosti troch zložiek moci,“ vysvetlil. V tomto smere sa sústredíme na zrýchlenie konania, exekučné konanie, zlepšenie podmienok pre sudcov a odklon niektorých vecí z rozhodovania súdov, priblížil.
„Za prioritu nad priority“ v oblasti legislatívy označil premiér novelu protischránkového zákona, ktorá by mala byť schválená v druhej polovici roka. V tejto oblasti sme urobili opatrenia, ale pokiaľ je možnosť na zlepšenie, tak je dôležité k nej pristúpiť čo najrýchlejšie, uviedol šéf kabinetu. Rezort spravodlivosti chce pripraviť účinnú protischránkovú legislatívu, vzťahujúcu sa na všetky verejné zdroje. Chystanou zmenou sa má zvýšiť reálna vymáhateľnosť zákona sankciami, ktoré budú citeľne odstrašujúce pre osoby, ktoré nepravdivé údaje uviedli.
Na stretnutí hovorili aj o patovej situácii na ústavnom súde, kde chýbajú sudcovia. Prezident Andrej Kiska zatiaľ nerozhodol o kandidátoch na ústavných sudcov, ktorých mu predložil predchádzajúci parlament, kde mal väčšinu Smer-SD. Súdu ale sudcovia chýbajú. Žitňanská vysvetlila, že užší tím právnikov by mal prísť s riešením a pripraviť novelu ústavného zákona, ako kreovať ústavný súd.
Žitňanská reaguje na rozhodnutie rady
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská nemá pocit, že je v tejto fáze nevyhnutné vstupovať do toho, čo sa deje v Súdnej rade SR. Reagovala tak na utorňajšie rozhodnutie rady, ktorá väčšinovým hlasovaním rozhodla, že zdvojené funkcie jej členov, nie sú etickým problémom. Sedem členov súdnej rady je zároveň vo vedení súdov, čo Ústavný súd SR označil v decembri za možný konflikt záujmov.
„Evidentne tie procesy ešte nie sú skončené. Pokiaľ je priestor, aby si rada všetky otázky vyriešila sama, nebudem do toho vstupovať,“ uviedla ministerka. Zároveň informovala, že vzniknutú situáciu pri najbližšej príležitosti, keď sa budú meniť súvisiace zákony, upravia legislatívne. „Spresníme legislatívu tak, aby každá situácia možného konfliktu bola pokrytá. Dnes nemáme to riešenie B, ako má postupovať člen súdnej rady, keď sa dostane do konfliktu,“ vysvetlila.
Nie všetci členovia súdnej rady sa stotožňujú s uznesením, že zdvojené funkcie nie sú etickým problémom. Člen rady Peter Straka chce, aby túto dilemu posúdili disciplinárne senáty. Podá preto predsedníčke súdnej rady písomný návrh na začatie disciplinárneho stíhania predsedov súdov, ktorí sú aj členmi rady. Dušan Čimo prezentoval názor, že zdvojené funkcie sú nielen etický, ale aj právny problém. Sudca má konflikt, v ktorom sa ocitol, odstrániť a rezignovať na jednu z funkcií, myslí si Čimo. Ďalší člen rady Rudolf Čirč upozornil na možné spochybnenie rozhodnutí súdnej rady.
Ústavný súd rozhodoval o novele zákona o súdnej rade a zákona o sudcoch z roku 2011, ktorú presadila Žitňanská ako ministerka spravodlivosti vo vláde Ivety Radičovej. Na podnet poslancov za Smer-SD novelu ešte v marci 2012 Ústavný súd SR pozastavil. V decembri dal Žitňanskej ústavný súd za pravdu, že funkcia člena súdnej rady a funkcia predsedu a podpredsedu súdu je nezlučiteľná. Keďže vedenie súdov menuje a odvoláva minister spravodlivosti, ústavní sudcovia v decembri rozhodli, že pri zdvojenom členstve je možný konflikt záujmov. Cez takýchto členov sa totiž vytvára priestor na zasahovanie výkonnej moci do rozhodovania rady.
