BRATISLAVA - Poslanci parlamentu budú môcť zostať vo volených funkciách starostov a županov. Parlament dnes neschválil novelu Ústavy SR, ktorou chceli súbeh exekutívnych funkcií s výkonom poslaneckého mandátu zakázať poslanci za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Martin Klus a Milan Laurenčík.
Poslanci parlamentu by podľa ich návrhu nemohli byť napríklad predsedami vyšších územných celkov ani starostami ale ani štatutármi vo verejnoprávnych inštitúciách. „Uvedená kumulácia funkcií otvára možnosť získavania neodôvodnených výhod pre riadený subjekt, či už je to obec, mesto, vyšší územný celok alebo verejnoprávna inštitúcia, a takýto stav stavia poslancov Národnej rady SR do permanentného konfliktu záujmov pri rôznych hlasovaniach, najmä pri štátnom rozpočte a daniach, ale napríklad aj pri hlasovaniach o zákonoch upravujúcich príslušné verejnoprávne inštitúcie,“ vysvetľovali Klus a Laurenčík.
Poslanci za SaS si uvedomujú, že v minulosti sa skôr presadzoval mäkší a pre „závistlivú časť verejnosti“ príťažlivejší model založený na princípe viacero funkcií – jeden plat. „Tento model však ako predkladatelia odmietame, pretože by sa tým len zakonzervoval súčasný stav, pri ktorom vždy existuje riziko, že za volebným úspechom daného politického subjektu bude okrem iného aj prepojenosť záujmov v procese rozhodovania na celoštátnej a regionálnej, respektíve komunálnej úrovni, na ktorom sú hmotne zainteresované tisícky ľudí,“ argumentovali predkladatelia.
Samotný plat toho-ktorého funkcionára je podľa nich na mocenskej šachovnici zanedbateľný a títo funkcionári nemajú problém sa ho zriecť a pred verejnosťou to prezentovať ako nezištné obetovanie sa. Samotný Laurenčík bol aj starostom Terchovej, po získaní poslaneckého mandátu sa postu starostu vzdal. Vládny Smer-SD v minulom volebnom období prijal zákon, podľa ktorého poslanci parlamentu, ktorí majú inú exekutívnu funkciu v samospráve alebo verejnej správe, môžu za ňu poberať odmenu maximálne do výšky minimálnej mzdy.
Veľkej obľube sa netešil ani návrh o stránkových hodinách
Poslanci za SaS a OĽaNO-NOVA neuspeli s návrhom zákona o minimálnom povinnom rozsahu stránkových hodín, ktorým chceli rozšíriť stránkové hodiny vo verejných úradoch. Parlament ich návrh zamietol. Cieľom právnej normy liberálov a obyčajných ľudí bolo stanovenie minimálneho povinného rozsahu stránkových hodín niektorých subjektov štátnej správy a územnej samosprávy na najmenej tri dni v týždni, v úhrne najmenej 18 hodín. Zároveň chceli stanoviť fixný čas stránkových hodín vo verejných úradoch vždy na stredu v čase medzi 14:00 až 18:00.
Právnou normou chceli zákonodarcovia za SaS a OĽaNO-NOVA vytvoriť pre zamestnaných občanov podmienky na to, aby si mohli vybaviť svoje veci na úradoch bez toho, aby si museli brať dovolenku. Predkladatelia sa domnievali, že predložený návrh nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, keďže zotrvanie zamestnancov na pracovisku v stredu do 18:00 možno kompenzovať napríklad skrátením pracovného času v iný deň, napríklad v piatok, alebo posunutím ranného príchodu do práce v stredu na neskoršiu hodinu.
