BRATISLAVA - Poslanci a zároveň učitelia z poslaneckého klubu hnutia OĽaNO - NOVA Veronika Remišová, Miroslav Sopko a Oto Žarnay vyjadrili pochybnosť, či vzdelávanie bude prioritou súčasnej vlády. Členka Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Veronika Remišová tvrdí, že v programovom vyhlásení vlády nič nenaznačuje, že nasledujúce štyri roky bude vzdelávanie v centre záujmu novej vlády. Skôr to podľa nej bude opäť odložený rezort. Informoval o tom Dano Mitas z komunikačného oddelenia OĽaNO.
Remišová označila za pozitívne, že do prípravy programového vyhlásenia vlády boli zapojené mnohé záujmové organizácie. Na druhej strane však upozorňuje, že organizácie hlasno deklarujú svoju nespokojnosť s programovým vyhlásením s tým, že ich požiadavky neboli zohľadnené. Do programového vyhlásenia sa podľa nej dostalo mnoho krásnych fráz a len málo konkrétnych záväzkov. Remišová tiež upozorňuje, že programovému vyhláseniu chýba dlhodobá vízia. "Ako môžeme napĺňať jednotlivé kroky, ak nevieme, kam v našom školstve chceme smerovať? Programové vyhlásenie sa vôbec nevenuje rozvoju dobrovoľníctva, mimoškolskému vzdelávaniu a len okrajovo rieši prácu s mládežou,“ dodala.
Poslankyňa je skeptická aj k navrhovaným opatreniam v oblasti vedy a výskumu. Upozorňuje, že programové vyhlásenie kladie veľký dôraz na budovanie výskumnej infraštruktúry. "Zo skúseností však vieme, že najviac predražené a zbytočné sú práve projekty výskumnej infraštruktúry, pričom len málo prostriedkov ide priamo vedcom a na ich základné potreby pre výskum. Je mi do plaču, keď špičkový slovenský vedec upozorňuje, že na celý rok má rozpočet okolo 5 000 eur pre celý tím. No z eurofondov veselo financujeme miliónové nezmyselné projekty na pochybnej vysokej škole v Sládkovičove, alebo budovy a centrá, kde nemá kto pracovať,“ hovorí Remišová.
Učiteľ a člen parlamentného školského výboru Miroslav Sopko ocenil, že vláda sa rozhodla zvýšiť objem peňazí do školstva na úroveň dvoch miliárd eur počas štyroch rokov. Je však podľa neho otázne, koľko z toho budú prostriedky čerpané cez eurofondy a načo konkrétne tieto prostriedky plánujú použiť. "Investovanie do ľudí, ktorí sú kľúčoví pre akúkoľvek zmenu vzdelávania - učiteľov to zrejme nebude. Šesťpercentné zvyšovanie iba tarifných tabuľkových platov bez zvýšenia aj celkového objemu mzdových prostriedkov ohrozí rozpočty škôl a pri obmedzení pohyblivých zložiek neprinesie reálny nárast miezd,“ vyhlásil Sopko.
Poslanci takisto spochybňujú návrhy na vytvorenie centrálneho archívu digitálneho vzdelávacieho obsahu. "Vytváranie digitálnych vzdelávacích objektov, či zakúpenie Planéty vedomostí jasne naznačujú, kam sa budú liať peniaze nás všetkých. Celkové množstvo takmer 40 priorít ukazuje, že tejto vláde nejde o vytvorenie vízie na najbližších 10 rokov, ale len o čiastkové zmeny v systéme s mechanizmom vytvárania rôznych pracovných skupín a komisií, ktorý bude vyzerať dobre na papieri a ministerskí úradníci si pri niektorých budú môcť dať po splnení v školstve tak typickú čiarku,“ hovorí Sopko.
Programové vyhlásenie sa nepozdáva ani bývalému učiteľovi Otovi Žarnayovi. "V programovom vyhlásení je minimum konkrétnych údajov a termínov na dosiahnutie proklamovaných cieľov. Tie, ktoré tam sú, sa týkajú platov pedagogických a odborných zamestnancov. Opätovne sa nerieši nedostatočné finančné ohodnotenie nepedagogických zamestnancov. Plánované zvýšenie platových taríf pre učiteľov je napriek tomu nedostatočné, neodráža to deklarované zvýšenie atraktívnosti povolania učiteľa. V programovom vyhlásení nie sú uvedené žiadne konkrétne kroky, ktorými chce vláda zabezpečiť spoluprácu s aktérmi v oblasti výchovy a vzdelávania,“ upozornil Žarnay.
Poslanec dodáva, že vláda nedefinuje žiadne konkrétne kroky, ako zvýšiť zabezpečenie smerujúce k prevencii prejavov rasizmu, extrémizmu a podobných prejavov, čím nie je definované, ako chce posilniť hodnotové vzdelávanie u žiakov
Minister školstva Peter Plavčan už dávnejšie avizoval, že po schválení programového vyhlásenia vlády v NR SR bude nasledovať ešte jeho rozpracovanie. Sumy z programového vyhlásenia vlády označil minister za nevyhnutné minimum na uskutočnenie reformy. Ako Plavčan dodal, na uskutočnenie všetkých systémových zmien do konca volebného obdobia budú potrebné aj ďalšie dodatočné finančné prostriedky.
Vláda v programovom vyhlásení uviedla, že zlepšenie stavu v školstve si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny. Návrh týchto zmien má sformulovať vláda do konca tohto roka v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý bude obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania. V 10-ročnom výhľade má pokrývať dlhodobé zámery a ciele Slovenska v oblasti výchovy a vzdelávania od predprimárneho vzdelávania, cez primárne, sekundárne, až po vysokoškolské ako aj ďalšie vzdelávanie.
