BRUSEL – Pre Slovensko, jeho obyvateľov a ekonomiku je zachovanie Schengenu životne dôležité. Upozornil na to poslanec Európskeho parlamentu Miroslav Mikolášik (KDH), podľa ktorého Európania majú zavádzať kontroly nie na vnútorných, ale najmä na vonkajších hraniciach schengenského priestoru.
"Pre nás je Schengen životne dôležitý. Potrebujeme Schengen fungujúci. Ak by boli zavedené kontroly na vnútorných hraniciach, bola by to rana pod pás slovenskej ekonomike," upozornil poslanec z frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS).
Pripomenul, že pre občanov SR je dôležité zachovať efektívnu azylovú politiku v EÚ, ale nerušiť Schengen, ktorý nám ako proexportne orientovanej krajine vyhovuje, lebo náš blahobyt je závislý práve od exportov, ktoré podľa štatistických údajov mieria práve do krajín EÚ.
"Schengen je niečo, čo by malo fungovať, ale predovšetkým treba ochraňovať vonkajšie hranice a pomáhať aj Grécku, i keď je to krajina, ktorá zlyháva. Ale niet inej cesty, ako im v tejto otázke pomôcť," uviedol Mikolášik s odkazom na utečeneckú krízu.
Mikolášik pripomenul, že z výhod Schengenu sa tešia nielen občania členských krajín EÚ, ktoré sú členmi tohto zoskupenia, plus občania Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarka, ale aj občania tretích krajín, ktorí v týchto štátoch dostali právo na pobyt.
Z krajín EÚ, ktoré nie sú v Schengene, pripomenul snahy Bulharska a Rumunska - a najnovšie aj Chorvátska - sa do tejto skupiny dostať, hoci podľa jeho slov treba priznať, že Rumuni a Bulhari neboli dobre pripravení na vstup do únie v roku 2007, keď EÚ z politických dôvodov "privrela obe oči" a teraz obe krajiny v prípade prísnych pravidiel Schengenu majú čo dobiehať.
Poslanec priznal, že pravidlá fungovania Schengenu boli ohrozené migračnou krízou, ktorá má podobu masového a živelného prílivu státisícov imigrantov. EÚ podľa neho zo začiatku reagovala vlažne a pomaly na túto krízu, pričom situácii nepomohli ani vyhlásenia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, že utečenci môžu prísť do Nemecka, lebo Nemecko to zvládne.
"EÚ rieši túto krízu krok za krokom. Od marca je zatvorená balkánska migračná cesta, máme dohodu s Tureckom o novom režime prijímania migrantov, dávajú sa do pohybu nové mechanizmy," skonštatoval Mikolášik. Priznal, že je zvedavý, ako sa všetky tieto opatrenia prejavia na počtoch utečencov, keď len v prípade Nemecka od marca do apríla klesol ich počet zo 60.000 na 20.000.
Pripustil, že pred novou výzvou z hľadiska migrácie sa ocitne Taliansko, na čo už Rakúsko dosť nečakane a dopredu zareagovalo, že bude kontrolovať všetky priesmyky medzi oboma krajinami, a to aj za cenu ochladenia vzťahov s Talianskom, ktoré je najväčším obchodným partnerom Viedne.
Mikolášik na otázku o pretrvaní alebo zániku Schengenu pripomenul, že tie krajiny EÚ, ktoré od leta 2015 zaviedli kontroly na vnútorných hraniciach, porušujú Kódex schengenských hraníc, umožňujúci len časovo obmedzené kontroly.
"Tu sa s obavami pozeráme na to, ako a či prežije schengenský priestor. Ja si želám, aby bol zachovaný, ale súčasne aby boli zachované aj ľudské práva oprávnených azylantov," zhodnotil situáciu Mikolášik. V tejto súvislosti pripomenul, že osobne navštívil utečenecký tábor v Libanone a hovoril s utečencami zo Sýrie a z Iraku - s obyčajnými ľuďmi, ktorí utekajú zo svojich krajín ako voľakedy utekali pred neslobodou občania Československa.
"Ja tým utečencom rozumiem, ale na druhej strane rozumiem aj obavám občanov EÚ, že majú určitý pocit ohrozenia, ktorý by však mal byť správne odkomunikovaný tým, že azylantov je len určitý obmedzený počet," uviedol Mikolášik v závere.
