BRATISLAVA – Samotný schránkový zákon nie je podľa poslankyne NR SR Veroniky Remišovej (OĽaNO) všeliekom na vyriešenie korupcie. Ako upozornila v rozhovore, viaceré analytické štúdie priznávajú, že registre konečných užívateľov výhod a ich fungovanie v praxi majú svoje limity.
Svojou povahou je podľa poslankyne register skôr archívom a najväčším problémom je uvedené údaje systematicky kontrolovať a overovať. „Bez schopnosti zistiť a monitorovať, či sú dané údaje o skutočnom vlastníkovi spoločnosti pravdivé, je funkcia registra dosť limitovaná,“ zdôraznila.
V snahe znížiť priestor pre korupčné správanie chce nová šéfka ministerstva spravodlivosti Lucia Žitňanská prijať účinný protischránkový zákon vzťahujúci sa na všetky verejné zdroje. Má v pláne prijať úpravu o zákaze poskytovať a prijímať neetické výhody a vytvoriť podmienky na zavedenie osobnej hmotnej zodpovednosti osôb nakladajúcich s verejnými zdrojmi.
Ministerka spravodlivosti chce aj zdokonaliť a rozšíriť systém povinného zverejňovania zmlúv. „Vítam deklarovanú snahu Lucie Žitňanskej vytvoriť nový register konečných užívateľov výhod a opraviť schránkový zákon, k čomu sa strana Most-Híd zaviazala aj podpisom občianskej iniciatívy Štrngám za zmenu,“ konštatovala Remišová.
Druhým problémom podľa poslankyne sú schopní vyšetrovatelia a experti. „Len máloktoré krajiny majú technologické, finančné a personálne zdroje a expertízu, aby vedeli odhaliť prípady zneužívania schránkových firiem na nekalé účely. Schránkové firmy, respektíve rozsiahle schránkové schémy, sú zväčša rozložené v rôznych jurisdikciách po celom svete a majitelia schránkových firiem sú vždy o krok vpredu pred vyšetrovateľmi a pred zákonom,“ upozornila Remišová s tým, že v pripravovaných opatreniach sa nehovorí o nevyhnutnosti systematického vzdelávania vyšetrovateľov, budovaní personálnych kapacít a rozvoji zručností, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou boja proti ekonomickej korupcii.
V neposlednom rade ani dobrý schránkový zákon, žiaľ, podľa Remišovej nevyrieši zakorenený zvyk pri obchodovaní so štátom a pri verejných obstarávaniach čo najväčšmi „podojiť štát“, pretože zo spoločného krv netečie. „Pri najokatejších zneužívaniach verejných peňazí sme presne vedeli, kto za to zodpovedá, stačí si spomenúť na Váhostav Juraja Širokého, alebo na iné kauzy, napríklad v zdravotníctve. Pokiaľ nebudeme vedieť vyvodiť zodpovednosť za zmanipulované tendre, boj proti korupcii bude stáť na slabých nohách,“ vyhlásila Veronika Remišová.
